Epizoda desiata- Užšia postelˇ

31.05.2014 21:41

„Zoberte aspoň tých dvoch!“ „Dvoch?!“ Nechápavo vyjachtal Vladimír. V tej chvíli ma zamrazilo po celom tele! Spomenul si na mňa. „Nejaký problém?“ „Áno boli traja! Chýba taký malí sopliak!“ „Vladimír vy už vážne nie ste normálny! Poviem im že nech to tu radšej prehľadajú!“ V tom som vedel že odtiaľ musím vypadnúť. Kolená a ruky sa mi triasli, brucho som mal stiahnuté ako keby som na ňom mal niekoľko kilové závažie a začal som panikáriť. V tom som sa o niečo potkol a padol na zem. Strhol som niečo kovové zo sebou a to spravilo ešte väčší hluk. Bol som v obrovskom šoku! Počul som čo povedal Vlad: „Čo to bolo?!“ Musel som rýchlo niekam ísť! Škaredo som si udrel koleno tak som si pri stavaní musel pomáhať rukami. Zaprel som sa o nejakú vec predo mnou. Bol to nejaký prístroj ktorý sa zapol lebo som niečo stlačil. Žiarili na ňom malé svetielka ktoré premohli tmu a v miestnosti bolo šero. Keď som pohol s nohou zas som zavadil o nejaký malí prístroj ktorý robil smrtonosný hluk! Do očí mi udrel otvor v stene. Bola to nejaká vetracia rúra úplne otvorená s priemerom pól metra. Bola kúsok nad zemou a málo kto by si ju všimol lebo bola pri rohu miestnosti a ešte za nejakou železnou skriňou. Ani sekundu som neváhal a strčil som sa tam! Najprv mi som z nej vytŕčal od pása dole ale keď som kopal nohami postupne ma skryla celého. Chvíľu som čakal a v tom sa za mnou zažalo svetlo. „Čo vidíš Vlad?“ „Nič, ale určite tu bol! Rýchlo prehľadajte okolie! Mimozemšťania mu odpovedali svojim odporným jazykom a niekam sa rozbehli. Keď sa svetlo zhaslo spadol mi balvan zo srdca! Chvíľu som tam ležal a v diaľke som len počul že niečo niekomu hovorí Vlad ale nerozumel som mu. Zavrel som oči a pocítil vyčerpanie, hlad a smäď.Rúra mi dávala krásny pocit bezpečia aj keď som neznášal stiesnené priestory. Skoro som zaspal. Prebral ma chladný vánok čo fúkal oproti mne. Vetranie. Išlo to z povrchu až sem, cítil som to. Svieži vzduch mi dal silu pokračovať. Plazil som sa ďalej a ďalej a vracať som sa nehodlal pretože som sa bál že ma tam chytia a ešte k tomu som ani nevedel či by som dokázal cúvať v takom maličkom priestore.