Ja a Apokalypsa

26.02.2014 15:47

Pezinok, Slovensko, rok 2014.

 

Videl som ho. Podľa vzhľadu mal asi 20. Utekal čo mu nohy stačili. Cez ďalekohľad som videl jeho vystrašený výraz. No neutiekol im...... najrýchlejší z nich ho schmatol za ramenu a už som vedel že je po ňom. Aj by som mu pomohol no zbraň som nemal a keby som na neho zakričal oni by mi obklopili dom a asi by sa dostali cez barikádu. Ticho bolo to z čoho som žil. Keď ho zhodili na zem rýchlo a nenásytne ho asi 10 začali obhryzovať. Škoda ho no, ale zas aj mi to pridalo nádej že som v tomto prekliatom, prehnitom a nakazenom meste neostal sám. Vrátil som sa ku činnosti prežívania. Pretože.............................. apokalypsa začala!
Ahoj. Som Eragon. Ja viem je to postava z knihy ale keďže už na tomto svete neexistuje zákon dal som si vlastné meno. Pochybujem že ste o mne počuli, som totiž normálny človek. Až na to že patrím medzi posledných živších ľudí na Zemi. No áno! Asi si kladiete otázku ako k tomu došlo. Mám len jedno slovo........... zombíci! Ja viem znie to nereálne. No čudovali by ste sa pretože k tomu naozaj došlo. Poznáte nejaký tip človeka čo je vygumovaný z počítačových hier? Jedného dňa si zahrá Left 4 Dead, prepne mu a povie si že sa ide pripravovať na zombie apokalypsu. Začne si zhromažďovať jedlo, písať si plán a stavať barikády. To je troska! Poviete si, ale práve to mi zachránilo život. Keďže som žil s mojim vychovávateľom ktorý ma nemal rád a nestaral sa do mňa keď nemusel, nebolo problém sa na takú hovadinu pripravovať, nikto ma nerušil a nikto ma nevysmieval. Tak som si nachystal trvanlivé potraviny rôzneho druhu ako konzervy, sušené polievky, sušené mlieko, balenú vodu ale nepohrdol som aj pochutinami a netrvanlivými vecami. Pripravoval si rôzne barikády (prenosné a schované, Jano by mi určite nedovolil zadoskovať okná a zatarasiť vchod.). A nakoniec som spísal plán. Keď už na všetko začal padať prach a ja som rozmýšľal či by nebolo lepšie pripraviť sa na jadrovú vojnu, šiel som jedného osudného dňa znudený zo školy. Ako som sa tak pozeral okolo......  jeden chlapík jedol druhého. Sprvu som dostal šok a bál som sa, no potom som sa otriasol a uvedomil som si že to som vždy chcel! Šprintoval som do obchodu neďaleko domu. Utratil tam všetkých 40 euro čo som mal práve v peňaženke za jedlo, ale aj praktické veci ako sú klince, kladivo, lepiaca páska, nožnice, krmivo pre ryby a iné sprostosti. Jak som už bol pri pokladni, napätie stúpalo! Videl som ako vonku jeden človek naháňa druhého! Začali sa mi triasť  ruky a bolieť brucho. Keď som odchádzal a pozeral na predavačku mal som taký neopísateľný pocit. Ona za chvíľu zomrie a ja prežijem. Ako by ste sa cítili? Domov som utekal rovnako ako do obchodu, ako antilopa. Býval som v rodinnom dome, dosť veľkom aj s dvorom a vysokým plotom. Zamkol som bránku od dvora aj dvere. Nikto nebol doma......pousmial som sa! Tešilo ma že zvyšok môjho pravdepodobne krátkeho života nemusím tráviť s Janom. Bezohľadne som bachol na zem veci a rýchlo som hľadal môj plán. Boj o život začal...............začala apokalypsa!