Krištáľ luny

31.05.2014 22:04

Milý čitateľ! S tieto riadky píšem s nesmiernou radosťou a zadosťučinením. Po mojom - povedzme že - Florenskom dobrodružstve som sa stal upírom. Znamenalo to vyšší stupeň mojej existencie. Už som nemusel brať hocičo od hoc' koho len aby som sa uživil. Odteraz som pracoval pre upírov. Moja snaha a - no dobre možno sčasti - Taliína krv a pôvod dopomohli k tomu, že za necelý rok som bol na upírskom panstve. Už som nemusel vysedávať v pochybných krčmách. Pracoval som pre kniežatá a lorda Vesra. Pijával najlepšiu krv s najvyššími generálmi našich armád. Lepšiu už nosili len kráľovi. Moja výzbroj sa tiež značne zmenila: premena mi pridala rýchlosť a silu. Odteraz som mohol na čiernej koženej tunike nosiť aj hrudné pláty s tmavočervenou sponou. A tiež ocelové chrániče pliec spolu s chráničmi ramien. Všetko samozrejme čierne a s ostňami. Zmenou prešiel aj môj opasok,kapucňa a dýky. Už som nemal jednoduchý kožený,ale kovový, červený s čiernym netopierom v strede. Dýky už neboli tak tenké. O pár centimetrov predĺžili čepeľ a rukoväť naopak zúžili. Ako darček mi upíri spravili aj záštitu - tradične - v tvare netopierich krídel. To isté spravili aj s vrhacími nožmi a nakoniec prefarbili čepele na čierno. Kováči - aj napriek spomínaným úpravám dokázali zachovať pôvodné vyvážené. Obdivoval som ich za to. V teplúčku na hrade som si však dlho neposedel. Jedného dňa došla správa, že Vesrov bratranec v Rumunsku, lord Vlad a jeho alchymisti vyrobili krištál luny. Zbraň, ktorá má moc raz za tri dni premeniť i ten najkrajší a najšťastnejší deň na čierno-čiernu noc. Rumunsko je však prísne strážené rádom svätého Michaela ktorý tu mal vybudovanú pevnosť. Keď to zistili, spravili všetko pre to aby krištál získali. Doteraz sa divím, ako našli hrad ukrytý v ponúrej temnote Karpatských lesov.Našli ho však. Nakoniec sa strhla bitka. Krištáľ síce získali, ale za cenu osemdesiatich životov. Odniesli ho a ukryli na svoj hrad na východe Rumunska. Upíri sa neodvážili ten hrad napadnúť. Medzi vojakmi sa dokonca hovorilo, že tam slnko nikdy nezapadá. Mal som jedinú úlohu: nepozorovane vojsť do hradu, zobrať krištál a nepozorovane odísť. Ľahké nie?
Kiežby…