Návrat k vampirizmu
Tak znovu.
Tentokrát sa to pokúsim naštylizovať nejako inak, nech z toho zas nie je len bezduchá zlátanina ospravedlnení. Chcel by som si tu zrekapitulovať Vianoce 2015.
Veľká sranda. Vždy si na prázdniny naplánujem minimálne desať vecí, ktoré chcem stihnúť – ale vždy stihnem len jednu. Tento rok to nebolo inak. Ale pozor, preložil som Hellsing Abridged! ( Práca hodná piataka na ZŠ oh yeah, uznávajte ma!!! ) Dostal som sveter a Drakulu. Pravého Drakulu Brama Stokera bez cenzúry! Konečne som ju vďaka Ondrejovi Herecovi zohnal! Ako možno niektorí z Vás vedia, keď vyšiel Drakula v r. 1881, vtedajšia spoločnosť – samozrejme na čele s viete akou inštitúciou, sa tak pobúrila, že...
No, tvárme sa férovo. Nepobúrila sa až tak. Drakula vyšiel. Háčik bol v tom, že zo 450 stranovej krásavice ostala zhruba 220 stranová zhrbená babička. Aj tak sa Drakula stal hitom ( čo svedčí o Stokerovej rozprávačskej majstrovskosti ), ale nebol to ten Drakula, ktorý vyšiel zo Stokerovej duše. A rozdiely tam sú viac než badateľné ( aspoň ak sa vyžívate v necudnom mučení ). Teda, to som počul.
Neviem. Žiaľ, polročné bláznenie atď mi úplne berie všetok čas na čokoľvek. Vyhral som Abdonskú publicistickú súťaž a môj článok Erotika nie len v literatúre bude uverejnený vo februárovom čísle. Na jednej strane sa veľmi teším, ale jednak mi to je strašne ľúto. Vyhral som totiž kontumačne. Nechápem prečo. Tá kniha Dielo I od Alexandra Matúšku je super. Teraz to čítam a sú tam tri knihy. Prvá, Juvelínie, je zbierkou esejí, ktoré poskytujú zaujímavý obraz o literárnom a intelektuálnom dianí v r. 1931 – 1936. Matúška kašlal na dogmy a tradície. Vlastne, snažil sa vymámiť literatúru spod rúk kléru, ktorý ju v tej dobe poväčšinou zastupoval. Za jeho sarkastický výsmech napríklad spolku sv. Vojtecha ho jeho kritici označovali ako červeného kritika, teda ako niekoho, kto bol silne prokomunistický. Pravda, aspoň z mne dostupných informácií sa ku komunizmu nikdy nehlásil. Nutno ale povedať, že jeho ohnivosť a útočnosť išla bokom keď sa jednalo napríklad o Laca Novomestského alebo DAV-istov. V nich totiž videl progress Slovenskej literatúry a postup od kultúrneho hlivenia ku kultúrnemu horeniu. Pre pozitívne prijatie DAV istov ho tí nadšene spomínali vo svojich článkoch ako osvietenca ( čo bez hanby robí každý autor ak sa pre jeho tvorbu nadchne významný kritik ) a kedže DAV- isti sa hlásili ku komunizmu a boli komunistami vyzdvihovaný literárna história si zjednodušila prácu a označila ho ako prokomunistického kritika a esejistu. No a po prevrate sa na komunizmus ( nevravím, že neprávom ) pozeralo ako na druhý fašizmus. Asi preto sa Alexander Matúška akosi stratil. Aj keď čo som počul, ževraj sa v štvrtom ročníku spomína ako opozícia katolíckej moderny ( t. j. jej odporca ). Nutno povedať, že podľa niekoľkých esejí v Juvelíniách som usúdil, že dosť plamenný odporca. Ale jasné, že v plynutí času je veľa zabudnutých mien. Významných mien o ktorých nevieme a ani nemôžeme vedieť. Pretože nikto nie je vševed. Takže myslím, že nejaké horekovanie je zbytočné.
Abdon organizuje ďalšiu súťaž, tentokrát pre gamerov. Žiaľ nepodarilo sa mu utiecť z dosahu môjho záujmu, takže sa tam znova vopchám. Len dúfam, že znova nevyhrám kontumačne. Ale hlavné je, že hra, ktorú som recenzoval nemala veľkú reklamu a nebola nejak moc úspešná v rámci mainstreamu, ani nespravila nejaké technické pokroky a príbeh je tiež len v rámci noriem. Aj tak však tá hra na mne zanechala hlbokú stopu, ktorú s hrdosťou nosím. Možno aj vďaka môjmu nízkemu veku v ktorom som to hral. Ale to spomínanému nejako neodoberá na dôležitosti. Ak by nebolo tej hry, neexistoval by môj štýl písania. Kedže chcem porotcov prekvapiť, neuvediem tu meno hry. Spomínam ju len preto, že pri písaní tej recenzie ma zasiahlo isté deja vú.
Pre porozumenie: Tú hru som hral naposledy ako desaťročný. Prešiel som ju na všetkých úrovniach a potom ma jaksi omrzela. Ako astatne každá hra. Neskôr nastúpil AC, ktorý som si zamiloval a do ktorého som bol maniak prakticky až doteraz. Z poctivej hry sa však stal len stroj na peniaze. A je to dosť vidieť hlavne v novom AC Syndicate. Tam už totiž asasíni zomreli. Pól hry je priamy boj z blízka a pól hry stealth strielačka. Smutne stojím na pohrebe starých, bielo červených legiend a dúfam, že s tým Ubisoft niečo spraví. Možno mi to vynahradí film AC (?).
Tento úpadok AC spôsobil, že sa mi začalo cnieť za hrami z môjho detstva a táto recenzia to už len doklepla. Vyhrabal som zo šuflíkov zaprášenú, druhú časť tej hry a dal si záväzok, že ju prejdem. Ale či sa mi to pri tejto našej škole a rodičovských požiadavkách vôbec podarí uskutočniť je otázne.
Naviac: Dostal som hru Vampire the masquerade:Bloodlines. Je to stará, ale strašne dobrá rpg. Trvalo mi štyri dni rozchodiť ju a to ešte nechcem zakríknuť. Je to upírska rpg, ktorá zohrala významnú úlohu aj v otherkinizme. Aspoň podľa toho, čo som si zistil.
Ak tu niekto vie po anglicky a tá hra ho zaujme, priložím, že Vampire the masquerade je textová rpg vyvinutá v roku 1991 spoločnosťou White Wolf entertainment. Nie som moc na textové rpg knižné príručky, je to obmedzujúce. No TENTO svet s jeho gothic punkovým prostredím, temnou atfosmérou a detailným prepracovaním upírov, ich klanov a vlastne celej upírskej spoločnosti ma fascinuje! Takže aj to v rámci možností čítam. Pravidlá si môžete stiahnuť TU. Ale sú v angličtine.
Tieto dve hry plus skutočná kniha Brama Stokera spôsobili, že som sa myšlienkami vrátil k vampirizmu silnejšie než predtým. Ešte sa to neukázalo v mojej tvorbe ( nedostatok času ), ale viem, že dlho to nepotrvá.
Dostal som nový počítač. Teda notebook. Teda netbook. J Ide o Acer Aspire One Cloudbook 11. Takého maličkého pracovníka. Výkon nič moc, ale konečne môžem písať na normálnej klávesnici! Taktiež si môžem oddeliť od hier svoje animečka a budem sa môcť vrhnúť do prekladov. Vlastne už teraz prekladám druhú časť Hellsing Abridged. Ale to len tak bokom, z voľnej chvíle. Teraz je toho fakt dosť.
Pridám sem niekoľko básní a dve poviedky. Hospic života výjde vo februárovom Abdone a potom si plánujem dať od publikovania v ňom menšiu pauzu. Neradujte sa! Povedal som, len pauzu. Budete ma tam musieť znášať aj naďalej. Mám totiž nejakým zázrakom na prianie profesorky zopakovať tú hlúposť z minulého roka. Tak som si povedal, že tento rok na tom trošku zapracujem aby som nevyhral. MUHAHAHAHA!
Tak isto sa chcem zúčastniť Ceny Jána Johanidesa 2016. Esejistickej súťaže. Rád uvažujem, aj keď dosť radikálne... No však uvidíme.
P. S: Ak by mal niekto záujem, môže si stiahnuť súbor mojej tvorby v Abdone za rok 2015.