Philoshopica dene a Principia Discordia

14.04.2016 17:23

Včera večer som našiel zaujímavý článok na stránke sekty.sk - stránke časopisu Rozmer, teda niečoho ako Kresťanský Kamarát, ktorý si namiesto celebrít berie na mušku všemožných agentov Zla počnúc od energetickej práce a končiac pri upírskej subkultúre. A ide ešte za ňu len aby kresťanskému tradicionalizmu, ktorý stojí uprostred tejto prehnitej doby démonov ako Socha dokonalosti, poriadne vymasturboval ego. Zdá sa, že to zarába. Článok bol, ako inak, o skazenej kultúre. Autori tradične odsúdili všetky fantastické umelecké smery ako mravne škodlivé diablovo dielo a na svoje utrvdenie sa v tomto stanovisku vymenovali aj zopár náboženských kultov, ktoré z fantastických fandómov vzišli. Ten článok tu neuvediem, lebo aj keď by som sa nad obsahom nemusel len súcitne usmievať ( asi ako keď Vás malé dieťa presviedča, že žili šťastne až do smrti na konci rozprávky je viac než len rétorické klišé, ktoré sa zaužívalo ), článok je štylisticky na úrovni lenivého študenta prvého ročníka gymnázia, čo je skutočne na redaktora hanba. Bytosť má chuť sa spýtať či taký hlúpi sú alebo sa iba robia. 

 

V tom článku bolo veľa náboženstiev. Napríklad všeobecne známy kult Cthulu či Jedizmus ( inšpirovaný SW ) alebo dokonca Nadacizmus ( inšpirovaní Assimovým dielom Foundration, sk. nesprávny preklad Základňa ). Fakt zaujímavé kam až dokážu myšlienky zájsť. Mňa však zaujal diskordianizmus   . Je to pokus o diametriálne iné "sakrálne vyznanie" než všetko čo som doteraz videl.  Základom je mýtus o bohyni Eris - Rímskej bohyni sporu, ktorá predstavuje božstvo. V skratke je to "náboženstvo" vyznávajúce celkový chaos, ktorý sa má osvietený naučiť ovládať pomocou svojho Ja a Erisinej sestry - bohyni poriadku. 

Toto vyzerá celkom príbozne Zenu aj Budhismu, prípadne Zenbudhismu. Vtip je však v tom, že zatial čo tieto náboženstvá sa vyjadrujú o svojich pravdách zložito akoby sa krvopotne snažili do pozemštini preložiť múdrosť bohov ( čo vlastne aj robia ako sami tvrdia ), diskordianizmus hovorí o svojich pravdách asi tak vážne ako kamaráti v krčme o počasí. Často si robí srandu a obľúbená hra diskordianizmu je v tom, že v druhej kapitole obyčajne neguje a vyvracia to, čo bolo v prvej. Tretia zas vyvráti druhú a tak ďalej. Nakoniec prečítate sedemdesiatsedem strán, ktoré samy seba dokonale vyvracajú a východisko žiadne. Nuž a aký to malo zmysel? Zmysel nezmysel!

A iste sa pobavíte. Preto odkaz na blog so spisom Principia Discordia dám do knižnice. Hold nezaprie sa, že ju v roku 1968 napísali dvaja hippisáci. Mimochodom, ten preklad nie je úplný. Chýba tam kapitola Eris Contemplates, preto rozmýšľam, že si prečítam anglickú verziu. Inak, je to preklad istého českého študenta anglistiky ( oboru nad ktorým sám rozmýšľam ) takže tomu moc neverte.   

 

Stal som sa účastníkom diskusie, ktorá sa viedla okolo užitočnosti filozofie. Zarmucuje ma, ako niektoré bytosti pohŕdajú neempirickým poznaním. Preto som sa rozhodol, že v rámci zlepšenia svojej filozofickej reflexie a spropagovania filozofie tu bude viacej úvah. 

Uncany: Mohol by som tu zverejniť Bežcov?