Umenie zabraňuje spraviť si z človeka cynickú jednotku
Táto myšlienka úplne reprezentuje inteligenciu naivných umelcov, ktorí vyznávajú postromantizmus, prírodu a človeka vo vzťahu k nej... Však viete čo myslím. A teraz si poviete: ,,Tak prečo si túto myšlienku archivuješ, keď ju vytvorilo jednostranné a naivné myslenie?" Pre tri veci. Za prvé: Autorovu nesčítanosť. Táto úvaha je nedokončená. Zoberme si to ako rovnicu. TENTO výsledok sedí v TEJTO rovnici. Ale táto rovnica je Veľmi zovšeobecnená. Totiž umenie nemá vymedzený vzorec. Žiadny pojem konkrétne nedefinuje umenie. To znamená že NEMÔŽETE povedať že umenie pracuje len s myšlienkami, témami či formami ktoré nadiktovala jedna idea. Skrátene, umenie nie sú len pozitívne pocity. Čiže. Poďme si do rovnice dosadiť všeobecný pojem literárnej teórie - dekadenciu. Ani tento príklad by však nebol presný, ale pre tento prípad stačí. Ak ste čítali nejaké diela v tomto žánri, prípadne poznáte literárnu teóriu, zistíte - že celá táto myšlienková rovnica nesedí. Lebo vlastne aj dekadencia je umelecký smer a umenie ako také.
Po druhé preto, že koniec-koncov má autor v tej oblasti, na ktorú sa vymedzil aj pravdu. A po tretie preto, že zároveň pravdu nemá. Ale na to musíte dôjsť sami. Napriek všetkým vyššie spomenutým negatívam sa domnievam, že SÚ v texte myšlienky, ktoré stoja minimálne za meditáciu. Možno aj za prozaicke prepracovanie.
Cynik. Podľa slovníka bezcitný a bezohľadný človek. Podľa mňa niekto, kto je na svet a na tú háveď, ktorá si hovorí ľudstvo, nahnevaný tak veľmi, až začal ignorovať jej pravidlá. Nie morálne, ale citové. Je to jedinec tak unavený bytím, až prišiel na to, že ak by v ňom nejaká životná situácia vyvolala čo i len náznak citu, zrútil by sa. A taktiež si myslí, že city sú zbytočné. Ďalšou možnosťou je jedinec vnútorne slabý. Niekto, kto si myslí, že prítomnosť citov v jeho správaní mu pridá na drsnosti, že z neho urobí chlapa. A tak to hrá. Keď kráča mestom s cigaretou v ústach, tvári sa ľahostajne. Tvári sa, že sú mu city iných ukradnuté. Hrá sa, že vlastné city dávno zakopal u starkej na záhrade.
Odkedy je bezcitný, lepí sa na neho veľa žien. Asi kvôli tej tajomnosti, ktorá z neho srší. Každá by ho klofla, ale len čo ho začne spoznávať, začne mu vyčítať faloš. Vraj nie je taký, na akého sa hrá. A tak ju odkopne. Veď je drsný.
Ďalším cynikom môže byť nadpriemerný inteligent. Je to extrémny príklad, ale možné je všetko. Hlavne v Japonskom porne. Nebudem ho tu rozoberať, pretože za svoju cynickosť, chudák, nemôže. Nechajme ho v pokoji žiť vo svete, kde sa dorozumieva s nulami a jednotkami. Kde boh je Newton, mesiáš Pytagoras a Ježiš nie je o nič viac než Batman
Podľa Johanidesa má "umenie zabraňovať spraviť si z človeka cynickú jednotku." Nechápem. Konkrétne nechápem, čo tam robí to zvrátené "si." Prečo by si niekto chcel robiť z človeka bezcitnú jednotku? A ak na to má dôvod, naozaj potom netreba pochybovať o jeho psychickom zdraví? Chce tým azda Johanides naznačiť, že ak by si Rodina Charlesa Mansona po večeroch púšťala Bacha a študovala Monetovo dielo, nezavraždila by v šesťdesiatom deviatom Polanskeho ženu a ďalších štyroch ľudí? Nemyslím si. Naopak zastávam názor, že umenie môže byť pre človeka, ktorého spoločnosť sklamala až do špiku kostí, útechou. Útočiskom. Neprechováva city k ľudom vo svojom okolí, ale zbožňuje Koreucana. Smrť dvadsiatich ľudí pri autonehode ním nepohne, ale pri finále skladby Lux Aeterna mu nabiehajú zimomriavky.
Práve umenie je preňho posledným steblom, ktorého sa chytí predtým, než sa utopí v beznádeji plynúcej zo zlosti ostatných. A čím viac sa budeme zamýšľať nad príčinou vzniku jeho cynizmu, tým viac argumentov nás bude viesť k jedinému činidlu. K spoločnosti. K spoločnosti ľudstva, ktorá je rozšírená viac ako mor, ebola a malária dokopy. K spoločnosti, ktorá zožiera človeka viac ako rakovina. K spoločnosti, ktorá je nenápadnejšia ako oxid uhoľnatý a pritom stokrát tak jedovatá. Pri všetkých jej výpadoch, trendoch, ľuďoch, ktorých vytvorila a povahách, ktoré majú, je poslednou zastávkou človeka do stanice Šialenstvo práve cynizmus. A záchranné koleso sa nazýva umenie.
Patrik Kormosi
Aký je Váš názor na umenie?
Neboli nájdené žiadne príspevky.