Vďaka a súťaže

13.04.2016 17:41

Čím začať.

Nesmiem si dávať predsavzatia, lebo ich aj tak nikdy nesplním. Teda aspoň tie, ktoré sa týkali blogu. Nejaký čas to tu solídne chátralo ( tuším mesiac ) a nakoniec som prišiel s tým, že aj ak by som chcel, vlastne to tu mám pramálo čím oživiť. Jednu poviedku, ktorú som posledne napísal som poslal do Súťaže na SlavCone s názvom Sieň ohňa, čiže nesmie byť nikde publikovaná. Ale nebojte sa, spolu s pár ďalšími vecičkami by mala výjsť v májovom čísle Abdonu. Áno, opäť sa vrátim. Aspoň na čas.

 

Mal by som aj nejaké básne, ale som lenivý ich z môjho zápisníka prepisovať. A aj tak mám pochybnosti, či za to vôbec stoja. Inak ešte k tomu Abdonu: Neskonalé VĎAKA patrí všetkým mojim stálym, aj občasným čitateľom, ktorí ma zvolili za najlepšieho Abdonovského prispievateľa roku 2015!

Určite Vám za tento úspech napíšem niečo špeciálne. Vidím to tak do júnového alebo letného čísla Abdonu 2016, ok?

O tých úspechoch: Za školu som sa prihlásil na súťaž, ktorú organizovala truni pod názvom Najlepšia študentská filozofická esej 2016. Spáchal som to vďaka mentorinku školského profesora filozofie, ktorý ma neoprávnene považuje za najlepšieho člena filozofického krúžku – okrem iného argumentujem aj tým, že na rozdiel od všetkých ostatných na krúžku som Občiansku ako predmet ešte nemal ( občianska náuka je últrapredmet zahŕňajúci aj filozofiu ).

Pán profesor filozof robí česť svojmu menu aj tým, že dokáže viesť dialóg a akceptovať inú pravdu, než univerzálnu. Teda neexistuje Pravda, existujú iba pravdy. If y know what i mean. Preto mi po hodinovej priateľskej „hádke“ kedy som doslova recitoval zoznam svojich osobnostných nedostatkov a menoval hádam všetkých rozjímavejších študentov školy ako oveľa vhodnejšie riešenia ( súťaž mohla byť aj kolektívna – teda kolektív študentov nad ktorými dozerá profesor, no jedným s mojich nedostatkov je, že nenávidím kolektívnu prácu. Ak už tak len s niekym koho fakt rešpektujem a takých bytostí je pramálo ) – pričom profesor mi všetky moje argumenty rovnako horlivo vyvracal ( a niekedy s dosť radikálnymi odpoveďami ) – neostávalo nič iné len vrhnúť sa na tému zadanú univerzitou: Prínos humanitných vied.

To zahŕňalo aj povinnosť zostať päťkrát po škole zamknutý v triede kde sme s profesorom čítali jeho osobné filozofické knihy a diskutovali. Následne som mu povedal zbežnú predstavu, on mi dal na DÚ článok, ktorý som si mal spracovať a postaviť na ňom svoju prácu. Tak som zložil Vesmírnu operu chaosu. Samozrejme bol to len koncept, ktorý sme následne s profesorom niekoľkokrát prerokovávali a k tomu som si čítal ešte pár článkov, no nakoniec sme to úspešne stihli a prácu poslali. Obsadila tretie miesto pričom prvé a druhé nebolo udelené a ceny za prvé idú mne – teda týždenná stáž na Katedre filozofie Trnavskej univerzity + balíček filozofickej literatúry a diplom, ktorý si chcem zarámovať keď mi dôjde.

Finálnu verziu Vesmírnej opery chaosu som zverejnil aj tu. Na rozdiel od všetkých prác v rámci školy táto nebola ovplyvnená... povedzme ideovým smerovaním školy. Dobre, na začiatku je použitý výrok z Biblie, ale to je len taký pláštik, akože aha z akej školy som – ale inak nejako myšlienku práce neovplyvňuje. Prečítajte, uvidíte.

Vyhral som i druhé miesto Buzalkovej Trnavy, celoslovenskej umeleckej súťaže Cirkevných škôl, ale aj keď som to dielo písal ja – nie je to niečo čo by som považoval za svoje a k čomu by som sa rád hlásil. Myslím, že netreba vysvetľovať prečo.

Aby som bol presný, pred časom som vyhral aj pc hru Far cry 3: Blood Dragon v gamerskej súťaži časopisu Abdon, ktorá stále trvá ( môžete sa zapojiť ak chcete, stačí ísť SEM ), za čo som veľmi rád a hru si užívam ( má isté nedostatky ale na základné uspokojenie hráčskych potrieb stačí ), ale do posledných súťaží som sa nezapojil, pretože fotenie mi ide asi tak ako rybe lietanie. Ale propagujem ju ako len môžem.

 

Ešte k tej Sieni ohňa: vôbec neočakávam úspech. Je to totiž formovo a vekovo neohraničená súťaž ani autorsky. Čiže tam napríklad môže dôjsť redaktor z Pevnosti alebo XB – 1 a všetkých nás amatérskych pisálkov pošle len tak z otočky voňať fialky odspodu.

 

K novinkám: ešte som o tom s kompetentnou nevravel, ale čo viem tak šéfka by chcela v rámci Abdonu pokračovanie knihy Keavad. Neviem či to je tými úspechmi, ale zrazu som zatúžil strčiť sa tam. Jednak je úžasné vidieť svoje dielko reálne vytlačené a druhák minule som si ako recenzent Keavad riadne podal. Tentokrát budú mať aspoň možnosť podať si mňa.

Vrátil som sa k Bocianovmu blogu. Bocian sa čo do názorov činí a prekvapili ma jeho milostné dobrodružstvá ako aj to, že s jeho priateľkou pripravuje knihu o ktorej žiaľ nepovedal nič určité, čo ma veľmi mrzí a bol by som rád aby sa to zmenilo. Tak isto ma trochu zamrzelo aj to, že de facto každý máme meče, ale úplne rôzne. Pre Bociana musí dielo vychádzať z empirickej skúsenosti. Nuž žijeme v postmodernej dobe, podľa mňa to tak môže ale i nemusí byť. Na túto tému mám v hlave už dlhšiu dobu úvahu.

Tak isto sa Bocianovi chcem poďakovať za komentár k poviedke Láska tam. Jeho kritika, tak isto ako aj chvála ma dokopla k tomu túto poviedku prepracovať a opraviť. Obsah sa nezmenil v ničom, len formálna stránka sa doklepla ( aneb. Fakt som napísal: mŕtvola robota?!!! ).

Týmto by som sa ťa chcel spísať Bocian: Na akej dialnici sú tvoje ambície, sny a životné dôvody?

 

Čo sa týka mňa, pridal som tu zopár vecí, ktoré boli publikované v Abdone aj neboli, ale nebudem vravieť aké. Možno Vás to donúti prehľadať stránku, ešte raz prečítať čo ste už čítali a nájsť v tom niečo nové.

Mám plány na záverečnú poviedku s Táliou – a po nej aj možný prequel kde bude sama ešte pred pôvodnou trilógiou, ktorý mám spraviť na žiadosť kamarátky. Aj keď je otázka ako vierohodne dokáže také literárne drevo ako ja reprodukovať tak dokonalú bytosť akou je Tália?

Ďalej by som chcel vydať novú textovú hru a opäť by išlo o rekord. Teda o prvú Singleplayer strielačku na portáli DarkAge. Problém je v tom, že kvôli nedostatku slovenských korektorov by som bol možno prinútený písať v češtine a tak isto som si neistý príbehom. Veľa pc strielačiek má o ničom príbeh. To chcem práve zmeniť. Chcem vytvoriť hru s myšlienkou, nie hru iba o strielaní. A vlastne aj to je otázne, ako vyriešiť strielanie v textovej hre?

 

Hra by mohla stáť na archetype pc hry Deadspace ( pre nehráčov a pasívnejších hráčov odporúčam TENTO film ) alebo na temnejších rekvizitách kyberpunku s tým, že by to nebol klasický kyberpunk, t. j. detektívka ale proste strielačka. No uvidíme.

Tiež si už začínam pripravovať materiály na môj filozofický výskum v rámci stredoškolskej odbornej činnosti, ktorú musíme na našej škole robiť, na mnou zvolenú tému: Fantastika a človek.

Budem vychádzať hlavne z tvorby prof. Phdr. Ondreja Hereca, jeho zadné tituly neviem. Ale nebudem sa obmedzovať len na ňu. Pán Herec je kapacita, to bez námietok, lenže je sociológ. Čo takto pozrieť sa na fantastiku okom filozofie? 

 

Mimochodom ak by niekto chcel tu možno nájsť ukážky z niektorých filozofov.