Workoholik
Strach
Je jediný moj pocit..
ked sa zas pítam: oci?
Prečo si zas nebol doma?
žeby práca? povinnosti...
už ani cez výkend nemáme hostí.
už bojí sa aj mama
ked je každý večer sama.
čo ťa tak zdržalo? pítam sa hned.
zjavíš sa vo dverách
a ja už viem odpoved.
že zas to bola práca
a odmena?
príliš malá pláca.
čo už, baník zrovna není luxusní job
hovoril si že chceš aby sme sa mali lepšie.....
...a oni povedali ti:Rob!
A tak od svitu do mrku,
praktizuješ pravdu odvekú:
bez práce niesu koláče!
A rodina bez lásky-
plače.
Už snád sto-krát hovorili sme ti predsa
že peniaze niesú jediné na čom má záležať,
lež štastie pochopenie a láska
to máš v tomto živote žať!
Ale ti si nedáš povedať, stále len o tej práci
vláčiš sa tam celé dni
a čudujem sa ti
že sa ti to aj oplatí.
Uprednosnuješ ju pred nami
možno preto sme vždy s mamou sami
nehovoriac o tom aký máme strach
čo sa ti može stať..
..pri tých večných nehodách.
Práca prerástla v mániu
už dlho si nevidel nás,
rodinu.
Ani cez výkendy domov nechodíš
A tam medzi kamenmi v chlade spíš.
Všetko by som dal za jeden jediný deň s TEBOU!
a konečne mocť byť
sám sebou.
Báli sme sa že to príde
došiel list
a toto nás neminie
že v jednom tunely bol zával..
medzi kamením aj tvoj život
...odplával.