Zlomok pseudoestetickej transúvahy

29.11.2015 16:45

Do tmy zablikala žltooranžová bodka morzeovky

nasledovaná výdychom nesplnených i nesplniteľných snov,

keď sedel na okraji strechy

s nohami dolu.

 

Doliehali k nemu zvuky z diskobaru neďaleko.

Kde ťa nechal.

Ešte stále má v ústach Tvoju chuť,

no Ty už s iným začínaš vášnivú púť.

 

Teraz ťahá ďalšiu.

Obdivujúci čierno-červený grafit naproti,

zahalený do tmy.

Nekonečno v konečne.

 

Pred grafitom boli koľajnice.

Náhle nimi prešiel vlak.

Vtom pozorovateľovi vypadol

z úst nedofajčený tabak.

 

Hoci telom pubertiak,

mysľou možno blázon,

keď to veľký Otec tvrdí,

no On našiel skutočnú magnu themu umenia:

nezameniteľnú pečať Smrti.