Automatické písanie

01.06.2015 20:03

Toto je len prvý článok.  Postupne budú pravdepodobne pribúdať ďalšie. 

Romanus Von Rayne

 

(Zakladatelia automatického písania, uznávaný literát Ferdinando Pessoa a návod na písanie od André Bretona)

„Tvorca musí vedieť vyzerať ako blázon. Tvorca musí riskovať svoju takzvanú vážnosť...“ Osho

 

Zaujímate sa o literatúru, prózu či poéziu? Ba ich priam milujete? Patríte dokonca k tým, ktorí by radi sami písali? Poviedky, novely, romány, básne, ódy, reklamné texty alebo divadelné hry, prípadne filmové scenáre? Kým sa dostaneme k tomu, ako rozvinúť svoj talent, ako odstrániť bloky v písaní, ako písať zľahka a prirodzene (čo vám ešte stále nemusí ísť, hoci ste absolvovali rôzne kurzy kreatívneho písania, kurzy ako napísať knihu či poviedku alebo scenár, kurzy ako prekonať tvorivú stagnáciu a pod.), položím vám otázku: Viete kto je, resp. bol Fernando Pessoa? Že nie? Ako to? Hm, hm...

 

Fernando Pessoa

"Pamätajte si, že tvorivý človek skúša neustále nesprávne spôsoby. Ak sa vždy snažíte robiť všetko správne, tvoriví nikdy nebudete..." Osho

 

Pochádzal z krajiny, ktorá má toľko obyvateľov ako Česká republika. Je dodnes najznámejším predstaviteľom portugalskej literatúry 20.storočia (narodil sa v r. 1888 a na posmrtný literárny Parnas sa vybral v roku 1935).  Meno Fernando Pessoa si zapožičiavajú seriózne univerzitné inštitúcie a organizácie rozdávajúce prestížne literárne ceny. Jeho tvorba je predmetom záujmu mnohých bádateľov. Neustále sa ešte i dnes objavujú nové texty z jeho pera.

Venoval sa ako prozaickej, tak poetickej i dramatickej tvorbe. Väčšinu jeho literárnej pozostalosti vlastní portugalská národná knižnica. Pessoa mal niekoľko heteronym (niekto nezasvätený by ich mohol považovať za pseudonymy, ale nie je to celkom to isté. Heteronymá sú akési fiktívne osobnosti. V jeho konkrétnom prípade sa stali najznámejšími Álvaro de Campos, Alberto Caeiro a Ricardo Reis.).  V češtine bola vydaná jeho „Kniha neklidu“, ktorú nie je nutné čítať v chronologickej postupnosti, naopak, čitateľ si mohol a môže poradie, v akom chce čítať, zvoliť sám.

Podľa všetkého zažil Pessoa len jednu jedinú lásku, a to k svojej devätnásťročnej kolegyni Ofélii Queiroz vo firme, v ktorej pracoval ako prekladateľ.  Z tohto vzťahu sa zachovala celkom čulá korešpondencia.

Zatiaľ to viac-menej pôsobí ako životopis literáta, nie príliš odlišný od mnohých iných. Hoci...

Rozdiel je už v tom, že Pessoa je akýmsi „autorom posmrtných vydaní“ (za jeho života vyšla len jedna jediná zbierka, Posolstvo). Tvorba tohto autora bola nielen vydávaná až po jeho smrti, ale často objavovaná dlho po nej. Bol všestrannou osobnosťou. Vytvoril slogan Coca-coly pre portugalský trh, lež aj návrh na telefónny zoznam s malými „logami“ či figúrkami zobrazujúcimi náplň firiem a živnostníkov i súkromných osôb v zozname. Venoval sa aj propagácii turizmu v Lisabone. Takisto však aj psychológii a filozofii. Lenže... Rovnako aj okultným vedám, spirituálnym oborom, metafyzike, mystike a astrológii. V jednom zo svojich heteronym (Raphael Baldaya)  dokonca zostavoval horoskopy pre klientov. So známym tvorcom najpredávanejšieho tarotového súboru na svete, Aleisterom Crowleyim, pracovali nejakú dobu na akomsi tak trochu záhadnom spoločnom projekte. V priebehu niekoľkých rokov si vymieňali bohatú korešpondenciu. Doteraz bolo objavených viac ako 800 strán z listov, ktoré dostal Pessoa od svojho mysteriózneho priateľa. (Nezabúdajte pritom, aké preveľmi vážne inštitúcie tak rady berú na seba jeho meno!) Čo spájalo plachého, melancholického, nostalgického, lež geniálneho spisovateľa s okázalou svetovou osobnosťou okultizmu, akou bol Aleister Crowley? 

 

Metóda automatického písania, Pessoa a surrealismus

„Tvorivý človek musí rozpustiť všetky musíš a nesmieš. Potrebuje slobodu a priestor, šíry priestor. Potrebuje celé nebo a všetky hviezdy. Až potom sa môže začať rozrastať ako najvnútornejšia spontánnosť...“ Osho

 

Všetko vyššie uvedené však nie je to najdôležitejšie. Pessoa sa stal jedným zo zakladateľov metódy tzv. automatického písania, veľmi obľúbeného v rámci nadrealizmu (surrealizmus). Dnes už vieme, že viacero renomovaných a u nás omnoho známejších autorov dávno pred ním (i po ňom) písalo svoje diela touto technikou, hoci by ju vtedy asi takto nenazvali. André Breton, Lautreamont (pseudonym Isidora-Luciena Ducassa, ktorý vznikol z „l'autre Amon“, čo znamená „iný Amon“, zaujímavé v kontexte tohoto článku, nie?), Rimbaud, srbský autor Marko Ristič a ďalší. Surrealisti boli pri používaní automatického písania (či inak automatického textu) vo svojej tvorbe inšpirovaný psychoanalýzou, predovšetkým Sigmundom Freudom a C.G. Jungom. Tzv. „automatizmus“ bol definovaný v prvom Bretonovom „Manifeste surrealizmu“ ako forma experimentálnej techniky, ktorá mala vyjadrovať tvorivú silu nevedomia. „Manifest“ bol považovaný skôr za vedeckú prácu (naznačte čosi podobné dnes nejakému „extrémnemu racionalistovi“!). Aj keď z oblasti vedy, ktorá neuznáva aparát logiky a skúma najvnútornejšie oblasti ľudského ducha (ako sa môžete dočítať napríklad na wikipedii J).

 

Čo teda je automatické písanie?

„Tvorivý človek, umelec či maliar sú na najlepšej ceste stať sa mystikmi...“ Osho

 

Existuje viacero vysvetlení tohto pojmu. Podľa niektorých je to nevedomé písanie, v priebehu ktorého je píšuca osoba v akomsi druhu tranzu, drží pero nad hárkom papiera, pokúša sa na nič nemyslieť, zatiaľ čo ruka (zdanlivo sama od seba) začne písať slová a vety (resp. niekedy kresliť obrázky). Občas z tohto procesu vzídu nezrozumiteľné „odkazy“, inokedy jasne čitateľné texty, niekedy v celkom inom ako materinskom jazyku. V jazyku, ktorý človek, čo túto techniku realizuje, za normálnych okolností neovláda. 

Proces automatického písania nie je vopred koncipovaný. Nejestvuje pri ňom žiadna racionálna kontrola ani vedomá cenzúra toho, čo „je písané“. Je spontánne, ako keby náhodné. Vykonáva sa tak rýchlo, ako je to len možné. Pritom boli touto technikou napísané romány, ktoré majú svoj „logický“ dej a vývoj postáv...

 

 

Návod André Bretona na automatické písanie

(ktorý nazval „spontánnym automatizmom mysle“)

„Skutoční tvorcovia vedia, že sú len nástrojmi, iba médiami. Niečo nastalo vďaka nim, to áno, ale oni neboli pôvodcami onoho javu...“ Osho

 

Kúpte si písacie potreby (dnes dokonca stačí váš notebook, pretože automatické písanie je uskutočniteľné aj prostredníctvom klávesnice, sama to veľmi dobre poznám). Sadnite si na miesto, na ktorom sa cítite pohodlne a považujete ho za najvhodnejšie na koncentráciu svojho „ducha“. Priveďte sa do čo najpasívnejšieho stavu, stavu „prijímania“ či inak povedané vnímavosti. Zabudnite na svojho génia, na svoje talenty i všetko ostatné. Jednoducho si povedzte, že klasický spôsob vyjadrenia cez klasické postupy literatúry je najsmutnejšou cestou, ako sa naozaj vyjadriť. Začnite prosto písať. Doslova nechajte ruku samu písať. Píšte čo najrýchlejšie, bez vopred premysleného deja, dosť rýchlo na to, aby ste sa vyhli pokušeniu čítať po sebe už napísané. Nezastavujte sa. Prvé slovo i prvá veta prídu samé od seba, a to veľmi skoro. V každej sekunde totiž existuje nejaké slovo, ktoré je cudzie našej mysli, a ktoré hľadá spôsob ako sa dostať na povrch („externalizovať sa“). Vysloviť sa k tomu, ako prichádza ďalšia veta, nie je jednoduché. Možno čiastočne súvisí s našou vedomou činnosťou a zároveň s aktivitou nevedomia...“

 

Zobudíte v sebe automaticky píšuceho autora?

V každom z nás je skrytý autor. Prozaik, poviedkár, rozprávkár, bájkár, scenárista, básnik. V každom z nás sú nahromadené skryté, nevypovedané a nenapísané slová. Pretože v každom z nás, v našom vnútri, v hĺbke našej duše sú nevyrozprávané príbehy. Príbehy nás samých, ľudí, zvierat, kvetín, oblakov, vetra i dažďa... Prečo tomuto autorovi nedovoliť vybrať sa na bádateľskú cestu a prečo neuvoľniť jeho nesmierny potenciál?