Bez inšpirácie
Slza na papier padla
moja existencia stratila zmysel
kúsok duševného zrkadla
znova o svoje miesto prišiel.
Ako je to možné Bože?
vari tam hore spíš?
a či sa na človeka môže
zrútiť sám sveta kríž?
Otázka, ktorú si denne kladiem:
,,na čo tu vlastne som?"
odpoveď už dávno viem:
,,žijem kvôli snom."
Vráť mi ju, opäť!
je mi jedno že ju vlastníš
vydaj mi ju, hneď!
inak sa zblázniš.
Pusť ju z tých bielych mreží
z tvojej slávnej cely vinných
v zlatej veži
bo ona nie je ako deväť iných.
Príd už vyvolená!
smädí ma, pit chcem
o polnoci padnem na kolená
bozkávajúc' tvojich šiat lem.
Potrebujem chuť tvojich pier
šepot tvojich úst
položím tie slová na papier
len mi ruku pusť!
Prečo ma tak týraš?
ty vari nesmútiš?
a možno tým aj získaš,
ak ma opustíš.
Keď som ťa není hoden
život nemá pestrosť
tak tu zase jeden...
dal jej prednosť.
Počuť padnúť dýku
jeho dušu vzala so sebou
svoje slová na rozlúčku
spečatil krvou.