Bolesť, ako katalyzátor
Upozorňujem, že nie som žiadny filozof a kňaz už vôbec nie. Predsa mi však nedá napísať jedno povšimnutie. Aj keď si to vačšina ludí odmieta priznať: Bolesť, ako taká je katalyzátorom.
Teraz v hlave každému z vás skrsne myšlienka: ,,Prečo potom pred ňou utekáme?" Prosto je to vrodený inštinkt, ktorý máme po našich zvieracích predkoch. Nechceme sa dráždiť, alebo namáhať tak bolesť radšej obýdeme. Tak by to bolo ideálne robiť. Človek má však tú smolu že je, podľa istého filozofa, zviera zo schopnosťou tvoriť. Tým pádom máme dve stránky osobnosti, telesnú a duševnú. Tá telesná by sa dala charakteristicky prirovnať ku zvieracej. Tá duševná je však problém.
,,Človek hlasno kričí keď príjde bolesť, no mlčí keď žiadnu nemá" povedal istý kresťanský filozof a literát. Podľa mňa stojí za zamyslenie, prečo. Na to, aby sme tak mohli učiniť si musíme definovať bolesť. Niektorí kňazi tvrdia, že bolesť a utrpenie sú tie najspolahlivejšie cesty k Bohu. Tieto výroky sú podľa môjho názoru úsmevné, ale to by chcelo osobitné zamyslenie…
Čo je teda bolesť? Bolesť je katalyzátor.
( Toto tvrdenie platí len v určitých prípadoch. Každý dobrý chemik vám povie, že ak sa do chemického roztoku pridá prílišné množstvo katalizátoru, z látky vznikne úplne niečo iné, než ste chceli vytvoriť. Tým pádom katalizátor v prílišnom množstve stráca svoj účel. )
Aby som vám dal argument použijem už spomínaný výrok: ,,Človek hlasno kričí keď príjde bolesť, no mlčí keď žiadnu nemá" ako je to možné. Pretože človek POTREBUJE BOLESŤ! Túži po nej a chce ju. Aj keď vám toto tvrdenie príde absolutné, vaše psychické podvedomie dobre vie, že mám pravdu. Ako argument použijem známe ľudové príslovie: Ak je koze dobre, ide na ľad tancovať.
Asi už viete, čo tým chcem povedať. Prečo mladý ludia berú drogy? Prečo fajčia a režú sa? Odpoveď je prostá: buď sa jednou bolesťou snažia prehlušiť druhú, alebo sa ich podvedomie tak silno dožaduje už spoimínanej bolesti, že ich dohnala až k takýmto zúfalým krokom. Ako další príklad máte ameriku: Hovoria o mieri, ale majú svojich špiónov a vojakov po celej zemi. A tak isto všetky štáty. Politici menia zákony a hrabú si každý pre seba. Niečo také ako občania ich netrápi. Chamtivosť. Zlo rodí zlo. No práve to zlo nás núti hladať cestu. Cestu, ako von. Práve tá bolesť, či už psychická, či fyzická nás núti ísť dalej. Dalej v našom zmýšlaní a konaní. V našich rozhodnutiach, inteligencií a celkovnom duševnom vývoji. Dobro nemá zmysel bez zla a zlo nemá zmysel bez dobra. Ekvivalentná rovnica ktorá platila, platí a bude. To, čo káže katolícka cirkev a čo slubuje sú bludy. Sami sme si ju vytvorili v slepej viere že pravda zvýťazí a všetko bude dobré. A tak isto sami vieme že to čo káže nikdy nie je doslovne pravdivé, nikdy sa nevypliní. Načo by bol sudca bez zločinu? Načo by bol zákon bez krimínálnikov? A načo by boli kriminálnici bez poriadku?
Ešte raz dozvukujem: Bolesť je katalizátor, ktorý nás poučuje, zoceluje a posúva vpred. Myslite na to, keď na vás prídu ťažké chvíle. Tie vás totižto môžu naučiť viac, než hora kníh.