Dejinnosť myšlienok a sentiment

29.11.2015 17:12

Pri čítaní obrazov jedného z dávnych básnikov

mi ktosi zaklopal na dvere mysle s otázkou:

 

Aký má zmysel písať básne,

keď všetko tak rýchlo starne?

 

Načo si tu kresliť ducha?

Spoločnosť zabudne.

Tá len pokrytecké tradície poslúcha.

Všetko skončí na dne.

 

Myšlienky akéhosi Plávku?

Len pramene, ktoré ešte s časom odmietajú prehrať prehratú stávku!

Takže načo?

Načo všetky tie búrlivé, vášnivé, zvodné orgazmi najdivnejšej z múz?

 

Po večnosti som našiel to pôvabné slovko:

Nihilizmus.