Chcel som žiť chcel som len štastie za svojim vždy byť myslel si, že ono na stromoch rastie.
Každý sa raz zobudí zo sna onútený piť pohár trpkosti do dna prijať fakt že zlo je všade... nedá sa už veriť ani vláde.
Život je len jednotvárny kruh... len pár nezničiteľných pút ktoré spútajú každého raz, až mi z toho behá po chrbte mráz.
Nemôžem žiť v čiernobielom svete! a to už vy dobre viete: vytvoril som si svet bez morálnosti... v ktorom vládne šialenstvo a zvrhlosti.
Čo tá realita vlastne dokáže? vo fantázií mi nikto nič nezakáže! vyvolať únavu, hlad a smäd... tam však hraníc niet.
Svetlí sa na mne smiali a tupé reči mali... ,,slabosť opúštať tento svet!" ja som však našiel krajší, čierny kvet.
Pre tých čo stále nechápu, navrhujem pieseň light em up My zatiaľ podme na ten pub Samozrejme, dačím červeným to spláchnuť treba... A ked svetlá zhasnú nebudeš posledná, ani prvá.
Každý máme v sebe pudy... treba zahnať realitu, čo nás každý deň prudí ak nie si aspoň v časti mysli kráľ... si len otrok reality, čo málo mal.
Obalím sa bublinou padám do svojich temných predstáv... porazený a predsa z výhrou som tam, kde čas zastal.
Myslíš že som sám, no mýliš sa strašne... pre koho potom píšem tieto básne? sú ludia, ktorý sa v mojom svete cítia dobre to nikto z nich nepoprie.
Tak nebud otrokom reálneho sveta! na záver ešte posledná veta: tisíc podôb fantázia máva... Neriadi sa podľa zákonov, či práva.
