Epizoda ôsma: Adam hrdina
Išli sme, išli a išli............. až sme tam dorazili! Bolo ta za neviem koľkou chodbou, veľké pootvorené pancierové dvere a za nimi bola miestnosť s hlavným počítačom pre toto oddelenie. No niečo nebolo v poriadku! Počuli sme odtiaľ zvuky krokov! Keď sme sa ticho priblížili videli sme veľa premávajúcich sa mimozemšťanov! Bolo ich tam minimálne 10!Nikolaj pokojným a ľahostajným krokom pristúpil k dverám, ironicky zaťukal a hodil do vnútra granát. No nebol výbušný, mimozemšťania prekvapene civeli a keď Nikolaj odvrátil pohľad granát oslepil každého v miestnosti. V tom s pripravenou puškou vtrhol dnu a začal strieľať hlava ne hlava. V jeho výraze bolo vidieť ako si chladnokrvne užíva pomstu. Počul som ako mimozemšťanom praskali helmy, niektorý stonali a postupne padali na zem. Keď hluk utíchol Milan pribehol k počítaču. Zasunul do neho USB kľuč a začal hľadať tie plány.Hlavný počítač Vypadal ako obyčajný ale bol oveľa väčší. Monitor bol široký 2 metre a meter vysoký a počítač Bol kváder veľký ako osobné auto.Zatiaľ čo Doktor sťahoval potrebné plány Nikolaj sa prechádzal po miestnosti a strieľal živím mimozemšťanom do hláv pištoľou Makarov.
Spozoroval som ako sa jeden za jeho chrbtom začal hýbať. Načiahol sa po zbrani a potom zamieril na Nikolaja. Rýchlo som ho strelil do hlavy! Nikolaj sa zaskočený zvrtol a pozrel sa najprv na mimozemšťana ktorému chýbala polovica hlavy ako ešte posmrtne zvieral pištoľ a kopal nohami kade tade a potom sa zahľadel na mňa. Nemal slov. Chlapec ktorého považovali za príťaž mu zachránil život. „Vďaka!“ Povedal úctivo a prikývol hlavou. Cítil som sa ako majster sveta! Hrdo som stál a v duchu si vravel: „Práve som zachránil život vojakovi dva krát staršiemu ako som ja, som hrdina!“ Viem znelo to nafúkane no každý by bol vtedy na seba hrdý. Na malú chvíľu som na všetko zabudol, na to že som v laboratórnom brlohu mimozemšťanov, na to že som práve niekomu vzal život a na všetko ostatné. Z tranzu ma vytrhli kroky!