Epizoda tretia: V škole
Keď som dorazil ku škole už som nebol taký rozrušený, len smutný. Videl som už niekoľko krát ako vojaci postavili čelom k stene civilistov a potom ich postrieľali takže vraždy pre mňa neboli nič nové. Prišiel som k hlavnému vchodu a opäť som nazrel do identifikačného prístroja. „Vitajte v škole Adam Lettrich!“ Ozvalo sa a veľké železné dvere, priam brána sa predo mnou otvorila. Vo vnútri to bolo pochmúrne, podlaha, strop a steny boli zo železa a nikde nič nebolo len zopár obrazov veľkých Slovanských vodcov . Dorazil som do svojej triedy. Bola to tiež len takmer prázdna miestnosť kde boli len železné stoličky a stoly. Tam už bol celí kolektív. V tom na mňa zakýval chalan s nakrátko ostrihanými čiernymi vlasmi, hnedými očami a vždy vážnou tvárou. „Adam, skoro si prišiel neskoro“ Povedal. Bol to môj kamarát Jurij Andrejevič Válekov pôvodom Rus. Bol známi svojim rozumom a priateľskou, pokojnou povahou. Vedľa neho stál Ryan Brown pôvodom Kanaďan. Vysoký, chudý, mal polodlhé hnedé vlasy ako aj oči a veľké obdĺžnikové okuliare. Osobnosťou sa vyznačoval hlavne vysokou inteligenciou a zvláštnym, svojským správaním. Keď som im povedal o mojom najnovšom zážitku boli užasnutý.
-Kecáš, fakt?
-Fakt, úplne vážne!
-Bože, normálne ho hrýzol do krku?
-Hej, potom ma videl jeden vojak a zahučal nech idem preč, vtedy som upaľoval jak blázon.
-Toto je teda svet! Starý otec mi včera hovoril o tom ako jemu a starej mame hovorili vodcovia o raji a o tom ako sa tu bude krásne žiť!
-Naozaj? Povedz čo hovorili!
Ryan súhlasne prikývol, zhlboka sa nadýchol a začal:
Dnes má starký 71 rokov, tak vtedy mohol mať asi 19. Žil vtedy s mojou starkou a mojou mamou na severe Novej Ameriky (Kanada). Podmienky tam boli príšerné pretože sneh sa kvôli globálnemu otepľovaniu roztopil a z celej Kanady sa stal rádioaktívny močiar. Keď prišla hrozná krutovláda Novej Ameriky a začali sa stavať raketoplány a zhromažďovať zásoby žilo sa ešte horšie. Diktatúra nútila ľudí odovzdávať polovicu toho čo majú a pracovať na konštrukcií v takých hrozných podmienkach. Vtedy zomrelo veľa ľudí spolu s mojimi prarodičmi. Prežili vďaka metropolám z ktorých nevychádzali. Keď už im Američania dýchali na krk rozhodli sa že odídu viac na sever. Spojili sa ešte s jednou rodinou ktorú tvoril otec matka a dve dcéry. Pri úteku zabili otca a matka zomrela na následky radiácie. Tak naši zobrali dcéru medzi seba a starali a o ňu. Bola to moja matka. No nečakali jedno. Na úplnom severe Kanady boli Rusi. Tí ich zajali a donútili ich pracovať. Nakoniec ich to aj tak neminulo. Stavba prebiehala dlhé roky napriek tomu mali šťastie že nikto z nich nezomrel. Keď sa to dokončilo mysleli že celá vec pre nich skončila. No mýlili sa. Rusi ich nútene posadili spolu s tisícimi ďalších na raketoplán, že vraj to bolo pre ich dobro. A tak sa dostala moja rodina na Eden, na túto nechutnú, divú, modrú guľu.
Vtedy zazvonilo. Všetci sa znechutene zatvárili a každý zamieril do svojho oddelenia. Jedno oddelenie tvorilo miestnosť o rozlohe 4x4m so stoličkou, stolom a vyučujúcim robotom. Adam išiel do svojho oddelenia č. 12 a ZDVORILO pozdravil svojho vyučujúceho. Vyzeral dosť zvláštne. Bol to kovový skelet potiahnutý gumou pripomínajúcou pokožku. Nazval som ho Arnold. Na hlave mal klobúk a na tvári mal namaľované zatočené fúzy. „Dobrý deň! Mám pre teba výsledky z písomných prác zo včerajšieho dňa. Geografia 2, biológia 1, Matematika 4.“ Vtedy som si sklamane povzdychol a nahnevane sa díval na Arnolda. „Nabudúce to snáď bude lepšie.“ Utešil ma mechanickým hlasom. „Otvor si program Biológia Edenu na strane 91.“ Vytiahol som tablet a otvoril si v ňom učivo „Diablov Zub“. Učiteľ začal rozprávať.
Dnes sa budeme učiť o takzvanej temnej stránke Edenu. Určite si už niečo počul o rastline Diablov Zub. Je to druh Edenského kru. Je známi najme jeho nebezpečným a krutým obranným systémom. Celá rastlina je vykrútená a napnutá. Celé jej telo okrem listov, koreňov a plodov je pokryté tŕňmi ostrými ako nože. Ako klenot má na vrchole tela veľký asi 10-20cm dlhý a 5-9cm dlhý osteň. Keď sa rastliny dotkne čo i len chĺpok uvoľní sa a začne rotovať. Tak sa táto rastlina stáva krútiacou sa ostrou vrtuľou ktorá reže a bodá všetko navôkol. Otočí sa asi 2-4 krát a má dosah ¾ svojej výšky to je asi 0.8-1,5m. Ešte neprišlo to najhoršie! Tŕne sú pokryté vrstvou jedu ktorý má odporné následky. Človeku ktorý je zasiahnutý týmto jedom začne prichádzať po 5 minútach nevoľno a začne mať silné bolesti hlavy. Po 10 minútach príde malátnosť krvácanie z nosa. Po 15-25 minútach nastane krvácanie z hrdla a zakrvavenie očí a o chvíľu strata vedomia. Po 5-15 minútach bezvedomia sa tento človek prebudí a jeho chovanie sa rapídne zmení. Nastane extrémna agresivita, strata takmer všetkých pudov, strata osobnosti a strata inteligencie. Takýto človek napadne každého človeka a živočícha vo svojom okolí nedbajúc na akékoľvek okolnosti. Najhoršie na tom je že je to prenosné, nakazený má ústa plné krvi ktorá je plná tohto jedu. Ak niekoho hryzne jeho krv sa zmieša s krvou obete a nastane ten istý ciklus. Táto rastlina ma na svedomí už 450 000 obyvateľov a v histórií sa už veľakrát stalo že sa jed rapídne rozšíril a nastalo vyvražďovanie nakazených ľudí a nemŕtvych tiel. Podľa zákona sa človek postihnutý takýmto jedom už nepokladá za človeka ale za hrozbu ktorú treba ihneď odstrániť. Akékoľvek utajovanie nakazených sa trestá smrťou.
Vtedy som sa zhrozene zadíval na fotku v tablete a spomenul som si na udalosti čo sa stali cestou do školy.
Ďalej si povieme o známych druhoch Edenských zvierat.
Ferakranius
Druh obrovského hmyzu. Dorastá do výšky 2,5 m a dĺžky 3 m. Žije v podzemí, na povrch nikdy nevychádza pretože by oslepol. Žije v obrovských Edenských jaskyniach vo veľmi početných spoločenstvách. Jeho pevný pancier je sfarbený do tmavomodro. Jeho telo sa skladá z hlavohrude a chvostu ktorý je zakončený jedovým bodcom. Má 4 nohy a jeho priemerná rýchlosť je 70km/h. Živý sa inými podzemnými doposiaľ neznámymi živočíchmi. Ich spoločenstvo tvorí 1 dospelá a 2-3 kráľovné, 100-200 samcov ktorý sa pária s kráľovnou a velia robotniciam a 500-1000 robotníc. Samce sú o niečo väčšie ako robotnice zakiaľ kráľovná je 3x väčšia ako robotnica a omnoho silnejšia. V bežnej reči tento druh živočícha volajú znetvorený škorpión.
Lazirisifus
Jašter ktorý sa adaptoval na riečne a jazerné prostredie. Má dve predné tlapy vybavené asi 20 cm dlhými pazúrmi a chvost prispôsobený na pohyb vo vode. Pod vodou vydrží 40 minút. Na dne číha kým nezačuje pohyb, bleskurýchle na obeť zaútočí a roztrhá ju behom niekoľko sekúnd. Dorastá do dĺžky až 5 metrov no našli sa aj 6 metrové exempláre. Zaútočí na všetko čo sa hýbe a dýcha, okrem mláďat alebo partnera vhodného na párenie. Samica sa stará a chráni mladé zatiaľ čo samec zháňa potravu. Hovorovo sa nazýva vodnár.
Fisirilas
Ryba ktorá žije v jazerách alebo v stojatých vodách. Dorastá do dĺžky 40 cm, je vybavená výborným zrakom a sluchom, cíti vibrácie vo vode. V papuli má 58 ostrých a hrubých zubov. Žije v malých spoločenstvách po 20-30 jedincov. Dokážu ohlodať človeka na kosť za 30-50 sekúnd. Spoločenstvá niekedy aj bojujú medzi sebou. Má čierne šupiny a krvavo červené oči. Hovorovo sa mu hovorí hlodač.
Demonias
Pavúk 1,5-2 metre vysoký, 2 metre dlhý, je tmavočervený a je povestný svojim spôsobom lovu. Vyskytuje sa vo suchých piesočnatých pôdach alebo púšťach no istá odroda o trochu menších sa môže vyskytovať aj v lesoch. Vykope kužeľovitú dieru s priemerom asi 7 metrov a číha na dne. Keď obeť spadne do diery už nemá šancu sa vyškriabať von, čím viac sa bude snažiť dostať sa von tím viac sa bude pod ňou suchá, kyprá pôda zosypávať a skôr či neskôr spadne do pavúčej nory. Tam si ju pavúk znehybní jedom a za živa ju roztrhá a zožerie. U pavúkov je atypické konzumáciu takýmto spôsobom ale je to tak. V bežnej reči sa nazýva Démon.
Nariatras
Lietajúci jašter, žije v jaskyniach, na povrch chodieva za potravou, letí vysoko tesne nad oblakmi a keď niečo začuje svojim vynikajúcim sluchom prudko klesne a zabije svoju korisť vystreknutím kyseliny z hrtanu. Spálené telo potom zožerie a nakoniec sa vráti naspäť do svojho príbytku. Dorastajú do výšky 3,5 m a do dĺžky s chvostom aj 10 m. Môže biť sfarbený do červena, zelena, modra, biela dokonca aj do čierna. Ich vekom sa im menia farby. Najmocnejší sú čierny, potom bieli a na koniec červený, modrý a zelený. Dožijú sa aj 700 rokov. Sú to jedny z najobávanejších dravcov čo kedy žili na Edene. Hovorovo sa nazývajú Draci.
Hilanovis
Pomerne vyspelí živočích. Ma dve ruky, dve nohy, žiadne oči no perfektný sluch a čuch. Sú žltý až žlto šedý, nosia oblečenie a používajú nástroje. Majú ostré zuby, dlhé uši a široké nozdry. Dokážu ukuť železný meč a brnenie. Ako zvieratá sú veľmi vyspelé no neberú sa ako humanoidi (čo bolo od ľudí dosť arogantné). Žijú v podzemí v spoločenstvách asi po 100-200 jedincov. Živia sa mäsom a podzemnými hubami. Stavajú príbytky z kameňov a blata napr. ako domy, spoločné sály, kováčne a kuchyne. V nepredstaviteľne hlbokom podzemí kde miestami vyviera magma dokážu kuť rôzne veci zo železa, zlata a striebra. V bežnej reči sa nazývajú Dolníci.
No..... hodina už vypršala, je čas na prestávku.
„Ďakujem, zatiaľ dovidenia.“ Rozlúčil som sa. Vyšiel som z oddelenia a zas som sa stretol s Jurijm a Ryanom. Dostali obaja po 3 jednotkách. Vtedy som sa cítil ako nevzdelanec. Ale zas nerobil som si z toho veľa. Mohli sa stať aj horšie veci. A práve tie sa stali........
C: 2014 by Adam Letrich, All rights reserved
Váš názor
Neboli nájdené žiadne príspevky.