Jupiter, diplomovka a mikrorecenzie

Zdravím, 

fakt, že mám niekde prastarý blog som objavil až keď som rozmýšľal, kde do šuplíka dať jeden experiment, ktorý zvyčajne nepíšem, ale zrodil sa, keď som si z pasie prikrášlil jednu z ilustrácií slovenského prekladu Orfea a nedal mi spať dokým som ho nemal von. Varujem pred čítaním, ja ten žáner neviem písať, je to akurát tak na cogni hazard xD

Ale ak napriek tomu chcete riskovať svoj čas, prosím. Dielko sa volá Polaris, nájdete ho v príbehoch. 

 

Ďalej: Dostal som publikačný priestor v Jupiterovi - online fanzín fantastiky! Strašne sa teším... A aj vy by ste sa mali tešiť na jeseň/zimu, je to niečo na čo som veľmi hrdý! 

 

Druhá vec: bizarné po X rokoch kriesiť blog len preto, aby som tým štyrom bytostiam, čo sa so mnou zobudia a prečítajú si ho povedal: ,,Hej, prepáčte, teraz pravdepodobne rok nebudem písať, pretože ma čakajú diplomová práca a magisterské štátnice a čo potom netuším"... Ale treba byť občas i bizarný, nie? xD

 

Ale hlavná vec prečo toto píšem je, že by som Vám chcel odporučiť dve knihy: Lokaja od K. Soyky (Hydra 2011) a Prehnité mesto od L. Štiblarikovej (Hydra 2017). 

 

Ide o dve rozmiestnením postáv podobajúce sa a predsa úplne odlišné oddychové romance novely, ideálne čítanie na neskoré dovolenky či chaty, keď potrebujete proste vypnúť. Nečakajte nič extra originálne, oba sú novelové Urban fantasy romance v nočnej atmosfére, oba majú milostné trojuholníky, oba majú hry o moc o ktorých čitateľ môže len špekulovať... Vážne sa so mnou nestavíte, že jedna druhej boli betareaderkami? No taaak... xDDD

 

Taktiež obe diela sú žiarivými príkladmi hypotézy: sexuálnu orientáciu vášho cteného autorstva zistíte, keď sa pozriete na vrchol milostného trojuholníka. Ale ruku na srdce, robíme to všetci, je to proste quilty pleasure xD

 

Napriek kompozičným podobnostiam (ktoré, ak by sme chceli tlačiť na pílu môžem doviesť až do trópovej podobností hlavných a cohlavných hrdinov), sú obe diela veľmi veľmi pocitovo a atmosfericky rozdielne. Na ilustráciu mi prosím dovoľte citovať: 

 

Vybrala som sa do tmy pešo. Veľmi odvážne. Kráčala som cestou bez chodníka lemovanou nádhernými ihličnatými stromami. Krásne voňali. No začali predomnou schovávať podozrivé tiene a maskovať netušené nebezpečenstvá. Čím viac som šla, tým viac som sa bála. Stále hustejšie snežilo a začala mi byť zima. ( K. Soyka: Lokaj s.16.)

 

,,Prosím - pivko ako slnko, absynt ako tráva.“

,,Slnko už roky nikto nevidel a tráva je špinavá a spálená kyslím dažďom.“

 

Cítite rozdiel. 

Čo sa týka Lokaja, je to veľmi príjemná prechádzka "letným" nočným svetom. Dvojica hrdinov bijúcich sa o našu POV femme fatale síce nápadne pripomína Stephena s Damonom s Upírskych denníkov, ale hej, tí boli dobrí a títo sú tiež. A Luna... No, to je kapitola (smiech). 

 

Nazvať hlavnú hrdinku upírskeho románu Luna je tisíckrát obohrané klišé... Autor tohto blogu ale vyrastal na upírskej popkultúre, takže podobné veci z princípu nekritizuje, naopak: je to úžasné meno. Ladne sa kĺže z pier. 

A veru, ani dôvtip a svojský humor jej nechýbal. Nedivil som sa prečo zamotala hlavy hneď niekoľkým mocným nočného sveta. 

 

Napriek tomu ma strašne otravovala. xD Jej sebavedomá odvaha a proaktívnosť často prechádzali do naivity a hlúposti. Viď: Viem, že je upírka. Nie je to len v tele. Je to aj v pohľade... Viera v samého seba. Zabudla som na opatrnosť a hľadela jej do očí. U ženy mi to nepripadalo nebezpečné. Alebo mám len obmedzenú predstavivosť o nebezpečenstvách? //Veľmi moja milá xD

 

Vôbec jej charakter ma máličko sklamal, čo nebola tak úplne jej chyba, možno by mohol byť aj iný worldbuilding. Čakal som nejaký slow burn/šok na štýl Dr. Strangea... Namiesto toho sa raz pozrieme do očí pána Úžasného a z rozumu večnej skeptičky zostane kaša xD whatever. Neskôr štýlom "môj frajer je upír" ich akceptuje ako bežnú časť reality ako mnohí iní. Problém je, že Yorik je sedemstopäťdesiatročný starší medzi upírmi, s bataliónom nasledovateľov a hlavný predstaviteľ snahy o Zverejnenie upírov a ich koexzistenciu s ľuďmi. Samozrejme, to sa nepáči Feudálom, ktorý reprezentujú "tradičný" spôsob života upírov, života v tajnosti+ lovcom, čo sú vlastne ľudia posílení upiriov krvou a lovia upírov na štýl inkvizície. Yorik verí v koexzistenciu ľudí a upírov a je odhodlaný urobiť pre ňu čokoľvek, dokonca i ľudskú politiku. 

 

Problém je, že okrem tohto ideálu a vášni ku Lune o Yorikovi vieme mizerne málo. Prečo má napriek jeho kontroverznému ideálu toľko nasledujúcich? Odkiaľ vzal Lokaja? Má nejaké záľuby okrem Luninej krvi a emancipácie upírov? 

Čiastočne to bude aj tým, že, ako som už spomínal, náš POV je Luna, ktorú musí Yorik ako neupírku, ktorá sa v čase konfliktu odmieta stať upírkou chrániť. Je to fakt na škrípanie zubov keď sa okolo vás dejú manévre, ktoré menia históriu sveta, ale charakter cez ktorého oči sa pozeráte len spokojne stojí ako estetická a emocionálna podpora pána Úžasného bez akéhokoľvek hlbšieho záujmu.

 

Samozrejme, na druhej strane chápem, že Yorik ju bol nútený držať bokom a chrániť. To zahŕňa čo najmenej informácií. Proste... Prosím iný POV ďakujem xD

 

Neprekvapilo, osviežením bol Zach. Pragmatik, manipulátor a mocibažník, ktorý sa k Zverejneniu pridal po spočítaní plusov a mínusov. Celý čas som čakal, ako ich zradí... Boli aj momenty kedy to medzi ním a Yorikom škrípalo pretože (surprise, surprise), ani Zach neodolal pôvabu Luny a typicky pre jeho povahu sa ju snaží získať pre seba a premeniť. Ale za nejaký čas v knihe mi došlo, že sa mu to neoplatí, stačí mu proste zmanipulovať Lunu, čo aj spravil, až naivne jednoducho... Tak jednoducho, že som sa musel pýtať, či Luna predtým nezostala bez hlavy. 

Proste chcel (rozumne) odstrániť jednu samaritánsku staršiu, čo premieňala veľmi slabé prípady pred smrťou (detská rakovina a pod). Áno, smutné, áno srdcervúce... Ale neudržateľné. Nemusíte mať na to ani titul z etiky (myslím). Stačilo prosté nie a autorka by musela špekulovať ako ďalej uveriteľnejšie. 

 

Napriek tomu, Lunina premena bola jednou z mojich najobľúbenejších pasáži knihy. Áno, mám slabosť pre živelné upírky, ďakujem. xD

Napriek tomu, že Zach ju premenil, teda chce živelne plniť jeho vôľu (upírska krv) si eventuálne spomeniete na to, kým bola a že ho nenávidela vlastne... Čo je mimochodom ďalšia zvláštna črta, keďže precedens býva, že mladí upíri a upírky si na svoj život sotva pamätajú... Nehovoriac o Herculovosti činu akým je okamžitý útek spod vplyvu svojho pôvodcu (ale dobre, čítame sladší román, nemusí to byť 100 koherentné). 

 

Následne dosť neklimakticky príde Luna o Yorika čo ma dosť mrzelo, ale aj taká je existencia. Následne skončí u lovcov a hľadá samu seba. Q pár moralitiek o manželstve a Bohu od postaršej kresťanskej magičky. The end. 

Sebanenavisť mladých upírov a upíriek ktorí nimi byť nechceli je ďalší z osvedčených trópov, rovnako aj to, keď skončia niekde medzi, teda príliš X pre upírov, ale zároveň príliš Y pre ľudí. Je to vďačný literárny tróp a autorka ho spravila dobre. Ale ja fakt nemám rád reči o "čo Boh spojil..." Takže na konci som si vytrpel svoju dávku chute Lunu proste prefackať xD

 

Zároveň. Na sedemsto niečo ročného upíra bolo Yorika až detinsky ľahké eliminovať. Stačil by jeden snajper a ten tím podpalačov by prišiel ex post,divadlo pre odvážlivcov. 

Tak isto Feudáli mohli pre médiá naaranžovať vraždu toho staršieho páru tak, aby to vyzeralo, že sa zabili sami. Veľmi rýchlo by Yorik stratil podporu... A netuším či chlapec prežil od štrnásteho storočia niekde v nore podnes, ale udržať ľudí, aby menej početné nadprirodzene silné a rýchle bytosti živiace sa ich vlastnou krvou v lepšom pripade nevyhladili mi príde číro Atlasovská úloha...

 

Vážne, kam zmizli tí upíri čo prežili neskoro stredovekú a renesančnú inkvizíciu + upírske paniky 19 storočia? xD 

A ešte jedna vec: sexuálne scény. Nečakal som ich v takom rozsahu v neerotickom románe (ale tak literárne štúdia o vampirizme a erotike vedia svoje). Bežne ich zvyknem preskakovať pretože je megaťažké písať ich dobre. Tieto som však čítal, pre ich výrazne trippy aspekty, čo veľmi chválim. Jedna z nich bola dokonca fakt pekná (s.139). 

 

Vraví sa, že erotické prostredia píšu poväčšinou muži. O to viac ma prekvapilo, keď sa Lokaj začínal v rovnomennom, veľmi ostrom a odvážnom upírskom bare a Prehnité mesto v stripklube s názvom Prodigy. Jeho majiteľ, Aram Vister na mňa vcelku zapôsobil už hneď v prvej scéne... O to viac ma neskôr mrzelo, že vlastne až taký dôležitý nebol a celý jeho storyline sa vyriešil prakticky v rámci jednej dlhšej poviedky. Ale nemôžete mať všetko. Zvlášť nie vo svete nocí páchnuceho asfaltu a bordelu, kde hlavnú spoločenskú moc má organizácia Biela sila (áno, myslíte si správne). Autorka má okrem veľmi temnej Noir atmosféry ponášajúcej sa na moje obľúbené Dresden files talent aj na postavy. Každá jedna dôležitá postava mala svoje pohnútky, povahu a  hĺbku. Veľmi zaujímavé bolo, že kým v Lokajovi bola nahota popisovaná s istou šteklivosťou milovania, v Prehnitom meste je to proste tvrdý Zolovský fakt alebo nuda. Alebo cesta ako zabudnúť na ďalšiu smetiarskú šichtu 7/9 zajtra. 

V Lokajovi sú fantasy elementy jasne súčasťou reality, v Prehnitom meste je to niečo čo síce existuje, ale nevplýva to až tak - aspoň na tento dej, nie sú nezameniteľnými. 

Veľmi skoro sa dozvedáme o prekliatí a o čarodejnici, ktorá prekliatemu pomáha kliatbu tlmiť sexuálnou mágiou... Pre mňa bolo trochu škoda, že sme sa nikdy nemohli pozrieť s čím to vlastne Aram bojuje, dostali sme to ako expozíciu a bum, hneď sa to aj vyriešilo. Chápem, že v on rozprávaní sa niečo psychické slovom ťažko kreslí... Na druhej strane existuje behaviorizmus... 

 

Každopádne, existuje fráza že autori/ky nevedia písať opačné pohlavie. V tomto paní Štiblaríkovej ako hrdý muž skláňam klobúk. Bravó! 

Prechádzku Prehnitým mestom som si fakt, že užíval. Niektoré momenty boli doslova, nervy-drasajúce. Napr. V jednom gete hlavného detektíva chytí gang známy ťažkým tetovaním a zohavovaniami vlastných tiel. Veci sa zbehnú a nájde sa poviazaný a idú mu čosi robiť. Dokonca hlavná šéfka sa rozhodne medzitým dopriať mu rozkoš, čo je dosť silný hormonálny oblbovák... A o niekoľko strán zistíte, že ten bastard si nie len užil, ale ešte dostal darček! xDDD

 

Postava Lea, upíra knihy, ktorý pracuje ako eskort a gigolo v Prodigy bola zle načasovaná po Lokajovi na moju náturu. xDDD Nepopieram, že Walmart znudený Lestat s depresiami nie je zaujímavý... Len celý čas pôsobil veľmi zjemnene a keď sa ukázal čo je zač hneď zmizol aby vychoval istú sirôtku. Ňuňu (, povzdych). Zlé načasovanie po Zachovi proste xD

 

Last but not least, veľmi dôležitou postavou je čarodejnica Berenika. Heterochrómia, očarujúca krása, moc, poznáte to. Takým padáme k nohám, akoby nám Aram porozprával xD. Mám veľmi rád magické postavy a myslím, že posedenie s ňou alebo s Vicky z Lokaja by nebolo dlhým rozhodovaním... A nie len kvôli tomu akej mágii sa venujú. Tu by ma zaujímalo: paní autorky: je v týchto vašich svetoch mágia výlučne ženskou profesiou (alá Zaklínač) alebo? 

 

Keď už sme pri vzťahoch, obom autorkám ďakujem, že hlavný milenci v oboch príbehoch do 20 strán vyklopili karty a ušetrili sme si telenovelové "áno - nie". Týmto tieto knihy u mňa stúpli ďaleko nad mnohé iné. 

Vôbec, jednu z najkrajších pasáži Prehnitého mesta si dovolím citovať: 

 

Zasmiala sa sýtym hlbokým smiechom a rozhodila do vetra pramene medených vlasov. Hrubými podrážkami vysokých topánok šliapala po koberci z pľuvancov, žuvačiek, psích výkalov a splaškovej vody, ktorá sa spätným prúdom kde-tu vylievala z upchatých kanálov.

Temnú ulicu osvetlovali len svetlá z okien bytoviek, ktoré ju lemovali (L. Štiblaríkova: Prehnité mesto s.147).

 

Fakt som nečakal, že niečo objektívne hnusné vyznie nakoniec krásne. A vôbec, celé to prostredie pôsobí veľmi živo, na čo som si ako wannabe autor spravil hŕbu poznámok. Tlieskam! 

 

Last but not least: "Big bad." Vodca Bielej sily, textbook neonacista s fekál fetishom. Ak som v Lokajovi chválil intímne scény, túto som ich dvojito vedome preskakoval. Samozrejme, je to Prehnité mesto a keď si spojíte pár vecí, záver vám dôjde dosť v predstihu... Aj tak xD Obdivujem pána Severina Zycha že v jeho prítomnosti nestratil nervy... Ale možno je to len problém môjho idealizmu, ktorý by Prehnité mesto schladilo. Hádam, že Protifašistické a anarchistické CZ/SK skupiny otvoreného a radikálneho odporu dávno systematicky otrčili kopytá v tom svete... Alebo?

 

Dve technické, ale dosť vážne výtky: 

Prehnité mesto nie je novela. Pôsobí skôr ako tri väčšie poviedky dohromady bez ľadu a skladu, narýchlo jemne spojené. Je to trochu rušivé. A neviem koho nápad bol dať zozadu útržok ďalšej knihy, ale nefunguje to ako trailer na filmoch, sorry xD