Nad sochou z vosku
15.11.2015 23:51
Nôž zaťal sa do hmoty,
ako rúhanie sa na Umku,
pri sviečkach tvoria len tí
čo cítia silu vosku.
Reže, reže presne a chladne.
Ach tá bolesť!
Koniec zdanlivo v nedohľadne,
už sa to nedá zniesť!
Hodiny, bez jedla bez vody,
nôž kmitá v mystickej extáze,
bez rácie hľadá bytostné dôvody,
oči vytreštené v šialenom výraze.
Temer z posledných síl,
svoju prácu dokončil.
-||-
Rozmýšľam,
(či vidím len svoj odraz,
polovicu,
a či som to JA celý…)
nad dielom, ktoré by mali radšej zavrieť.
do cely