Ruiny slov
1897
Rok, kedy upíri a démoni boli všade!
Všetko padlo ich hrôzovláde
Svetlo zmizne nenávratne...
Anjel do temnoty padne.
Slová patrili im!
A nikto sa netrápil tým...
čo je originálne a čo nie
Všetko raz prachom zapadne.
Tá zlatá éra.
čierne metafory? brutalita?
To veru nebola bieda!
Horori horormi boli,
Teraz to už za nič nestojí.
Mám sa báť, ked vlkolak zabije svoju lásku -krvilačne-
Da fuck, robíte si srandu? -To vážne?-
Tieň, do temného zámku chodí
sám
Sa ruinami slov brodí.
Sienami plnými zlata a honosných tronov,
S ktorých ostal len prach a popol.
V čiernom plášti, kapucni
Vidím prázdne oči...
A mrtve busti
Temných autorov, povedali im:
,,Nikdy nebudeš prospešným!"
Oni, však znášali bolesť bezpočtu rán...
Postavili čierny zámok
Z papierových strán.
Slnko ich spálilo...
A ešte sa m málilo
Zaviedli cenzúru...
Nesúhlasíš???
Upravíme frizúru!
Poklaknem pred sochou, z piety
ONA je stelesneným tej hodnoty.
Chýba jej hlava, krídlo, i celá ruka!
V štastí zažívajú najvačšie muká.
Slnko, tyran zahalujúc celý hrad
Pomaly cez múry obrastá mach
Ničí všetko, čo som mal tak rád...
Na slnku skapal i morský had.
A tak, úporne zadržiaval plač
Už ani neviem, čo som vlasne zač.
Viem len to, čo musím spraviť...
Tú páľavu okamžite zabiť!
Zdvihol sa, v tichu odišiel preč
Pokorne prosiac...
O ten správny meč.