Snád stačím
Veľkolepá čierna veža
Vypína sa ku krvavému nebu
Ako večná mreža…
Proti živému chlebu.
Stojím tu prvýkrát
A predsa dôverne pozná
Zúfalstvo, ten pád…
Čo strhne ťa až do dna
Kroky tíchnu na prachnivej, šedej zemi
Čo dávno stratila úrodnosť
" Milosrdný" povedz že mi
Prečo okolo cítiť zlosť?
Ruiny neznámeho mesta
Oheň prítomný všade
Stratená to cesta…
Sláva Zlovláde!
Takto skončí svetská pýcha
Šperky, zlato, majetky
Chamtivec od prachu kýcha
Nie sú žiadne námietky.
Mesto je plné bytostí
Stratené duše len
Všetky sa poddali zlosti
Každého strávil oheň.
Stovky žien nahých
Kričia v milostnom spojení
Nevšímajúc' rán krvavých
Len byť v milostnom spojení.
Oči prázdne,
Bez svetieľ
Jediný zmysel je
Extáza krvi a tieľ.
Nie tak ďaleko počuť výstreli
A hrozné to je
Aby ste už vedeli…
Že sme len stroje.
Tu v radoch strelci
Pália do ľudí
Jediná z vecí…
Ktorá ich nenudí.
A ľudia sa smejú
Zvyknutý na bolesť
Šialenstvom sa hrejú…
Prežívajúc' trest.
Tu silnejší bije slabšieho
Lovec pozná svoju korisť
Posledné čo by si chcel, je to…
Sem dobrovoľne ísť.
Ja som však iný…
Tam kde oni vidia smrť
Paznávam krásu…
Kde brzdia plť
Ja sám idem k zrázu.
Pred tým, než my šialenstvo zobere mysel..
Než existencia stratí zmysel:
Snáď stačím oči otvoriť
Uniknút s tej nočnej mory
Snáď stačím včas sa zobudiť…
Do reálnej pohromy.