Symfonia vraždy
Beží zúfalo, beží celkom sama
Haliac' sa do plášťa čiernej noci
Otec alkoholik, feťáčka mama
Už vie, že niet pomoci.
Utrápená životom
Na lavičku klesá
Pripravená odísť z bohom
Až jej srdce plesá.
No to nejde, aj keď sa snaží
Žily jej naplnil strach
Ona si ho moc váži
Nie je predsa sebevrah!
Vtom sa zjavil on
Prízrak s čírej noci
Polnoc práve odbil zvon
už ju mal vo svojej moci.
Ticho si sadol a ona ani nevedela prečo
Začala hneď rozprávať
Možno v ňom bolo niečo…
Čo nútilo dôveru dať.
Nesmial sa, neobviňoval, neodsudzoval
Však naslúchal jej trpkému životu…
Bol jediným, kto pochopenie mal
Že by niekto konečne objavil jej hodnotu?
Opantal ju na prvý pohľad
Ako dokonalý jasmínový kvet
Mal akýsi nebezpečný pôvab…
Chcela s ním utiecť a to hneď!
A pritom ani nevidela
Čo je za dymovým sklom
Na nič iného nemyslela…
Jeho slovo bolo zákonom.
Vstal s tým, že pomôcť vie
A že by aj mohol…
Len, keď s ním pôjde
Dá jej nový domov.
Tak išla nevediac,' či je to pravda a či lož
Netušiac' že na každé prasa
Raz čaká nôž.
Svetlá zhasli navždy
Už zuby zaťaté sú v krku
Čujte symfóniu dokonalej vraždy
V jej zúfalom náreku.