Ukáž mi tú symfoniu
10.10.2014 17:24
Spravodlivosť hlavu k zemi kloní
Nádej plače v tichu
Anjel krvavé slzy roní
Preklínajúc' pýchu.
Spadli na mesiac, sfarbili ten jas.
A možno sa mi z cesty vrátime
Možno krv ukáže cestu zas
Než sa navždy stratíme.
Ďaleko to nie je
Idem premýšlajúc' dedinou
A možno raz to príde
Dovtedy však ostáva sutinou.
Do cesty anjeli sa stavajú
Hlupáci, nevedia čo je zač
Tieto situácie rýchly spád mávajú…
Vždy na konci počuť plač.
Pochopte už konečne moju cestu, môj ciel.
Mne totiž jedno to je
Či sa budem brodiť záplavami tiel…
Vždy budem v stoje!
Vytaj paní nádherná
Na hostinu ideš včas
Bo nenávisť nezmierna
Nikdy neoddelí nás.
A až sa nasítiš, zatancujme si spolu
Tú moc pera mi požičaj
Majú oni smolu
Že vidia len chladnú obyčaj.
Počuješ to ticho smrti?
Nádherná to hudba veru…
Keď sa rozplačú deti
A svätý stratí vieru.
Mesiac z krvi vyzdobil nám parket
Už čaká len na nás..
Len na ten správny námet
Čo papier vyzdobí zas.
Budem tvoj tanečník, čoho sa mám báť?
Chladu, tmy, zabudnutia….
Toho, že pohltíš ma snáď
Ako tie duše ktoré blúdia?
Veruže ti poviem: už sa tak stalo
Veď kto by stál o svetlo a slávy?
Málo je veľa a veľa je málo
Tak to i svetlý pravý.
Ukáž mi tú synfóniu…
Nasýť ma krvou vlastnou
Rob čo chceš, vypusť anarchiu
A zmier sa s večnou skazou!