V mene Boha: Zabudni!
C: 2014 All rights reserved
Poznámka: Text neprešiel korektúrou.
Na tmavom obzore sa objavilo mesto. Muž v čiernom kabáte,ktorý bol už hojne zaprášený z cestovania zastal:,,tak tu je to.Hm..Ak je len spolovice taká dobrá ako sa o nej hovorí bude ťažké ju nájsť.. ale keď sa to skončí bude mať spoločenstvo o jedného prevíta menej." pomyslel si a vykročil smerom k mestu.
Ako dobre že bývam v kostole inak by som svojho vraha nevidela pomyslela si ked stála v zvonici a videla lovca,muža v čiernom kabáte ktorý bol známy tým že nikoho nenechával nažive, aj ked mal za úlohu iba toho dotičneho zviest na inu cestu, či tú dobru alebo zlu.Napravila si vestu kde skrývala svoje zbrane .Vedela že zachránit sa a utiect mu nebude tak lahké .A to ho ešte nepoznala, ani jeho prave srdce.
Mesto som nepoznal, ale vedel som kde hľadať informácie, zastal som pred hostincom.
sledovala ho až kym neodbočil ku hostinu potom utekala dolu schodmi ako najrychlejšie ako šlo a dávala si velky pozor aby sa nepotkla ,,ked neodidem hned ma nájde, v hostinci sa dozvie všetko aj to čo neche."Ale na mňa nemá pomyslela si ked už bola dole, ani nevedela ako velmi sa mýlila.
Vošiel dovnútra, a položil na stôl papier s troma mincami:,,kto to je?" Spital sa a ukázal na meno na papieri. Hostinsky najprv zacudovane hladel ale potom sa spamätal a zobral peniaze: ,,Stará sa o kostol. A kde je tu kostol? Tam kúsok pri radnici.. A vlasne prečo ju hľadáte?" Neznámy sa spod klobúka usmial: ,,To vás nemusí zaujímať" povedal chladne,hostinský raz zmurkol,a po pocestnom v čiernom klobuku nebolo ani stopy. ,,Pche! Kostol! Neznášam kostol !"
Ked zišla zo schodoch pomaly v nej sa zobudzala panika ktorá v nej dlho spala.Zbarila si všetky veci,zbrane, nejakú tu potravu a vodu.Vedela že zamenat za sebou stopy by jej nepomohlo .Aj keby všetko zmyslo on by si veci vedel dat do kopy.To bola jeho výhoda ale ona bola prefíkanejšia než si všetci v meste myslia .Nezabudni dat po celom kostole cesnak hovorila si v hlave ked dával do tašky tri ostré koly ktoré mala vždy prichystane. Ved sa nachadza meste prvých upirov na svete .
,,Lichotiš mi" ozval sa jej v hlave môj pobaveny hlas.
Zastala v šoku: ,,To predsa nie je možne!" Skrykla na hlas a vedela čo asi bude nasledovat. Zabudnutie...jej zabudnutie.
,,Neboj,nepripravim ta o spomienky." Zasmial som sa:,,Aspoň zatiaľ nie. To by ich potom mohol niekto obnoviť a to nechceme, a ja fakt nemám na práci inej veci než kontrolovať ta.No taak. Neboj sa.. nie je slušné neprivitat návštevu nie?"
,,Kde si do pekla! Nevidím ta, a prečo sa ma nezbaviš hned? Ved zo mňa nebudeš mat nič aleboo..." Nedopovedala ,bolo jej to jasne .Pozrela sa na pravú ruku kde jej boly vidiet žily ,tie žily v ktoryh prudila krv jej krv jedine čo jej zostalo.Ked ta niekto udrie ,poraní ťa s niečím krvácaš je ty vlastne dobre. Malo ludi to pochopi ona to chápala... Bolest,vlastna bolesť a jej krv, to jej dávalo smysel života ked teraz nemá nikoho ani vieru Boha.
,,Si chytrá." Chytrá chytrá ozývala sa v kostole ozvena. ,,Vari nevieš že len on má silu vo svetle?"
,,Silu vo svetle?" Spytala sa a hned otazku lutovala.
,,Pozri sa na oltár."
ani nedýchala ,mala strah čo ked sa pozrie za oltár a bude to posledná vec čo uvidi? ,,Nie kým sa my neukažeš !",Zakričala, už nemala silu s tím bojovat s pokušenim... Pomstou.
,,Tak poď von... "Von von von šepkala ozvena
,,No jasne videm von a zabiješ ma .Fakt rafinovany plan to by vymyslel iba genius!" Povedala a potom bola ticho,velmi dlho ticho.
Nemôžem sa ti ukázať tu" oponoval jej.
,,Aha"pochopila nemôže isť v dnu, to jej hralo do kariet uz teraz vedela čo urobi :,,Dobre ked nie tvoju tvar, tak my povec aspon meno" Povedala zobrala nož a na svoje ruke urobila par rezov .Krv stekala poruke a po každom kroku spadly na naboženske vei kvapky krvy.
Starý trik pomyslel si: mám ich veľa... Začal: ,,vacšinou sú to kliadby,ale tý čo ma poznajú mi hovoria tieňochodec. A ty?"
,,Nepovedala som ty že ho ty poviem aj tak ty ho už vieš ?" Povedala. To čo on povedal jej vyčarovalo úsmev na tvari. Povedal my meno, to je dobre zanamenie pomyslela si.
,,Nepovedala,a chcem mať istotu."
Aku istotu?" Spytala sa. Rany čo si sama spravila ju boleli a este k tomu asi vie aký má plán. Dopekla pomyslela si
,,Že viem tvoje práve meno,a sklamem ta: ak chceš vyvolať nejakých démonov nebude to zadarmo. A ak chceš jeho, malá si si doniesť víno."
,,Vina tu mám habadej len nemam s kým popíjat vieš?" povedala vsetko jej hralo do kariet. Všetko ide podla jej plánov, skoro, ale potrebuje vediet jednu vec ,tu vec z ktorej ma nočne mory. ,,Prečo ja prečo moja rodina ,prečo?PREČO?"
,,Preto som tu,môžem ti to povedat,ale pamätaj lož v ktorej žijes môže byť lepšia, ako pravda v ktorej budeš chcieť žiť."
V tom momente jej to bolo jedno vyšla von a po tvari jej tieklly slzy .Slzy ktoré dávno zamkla a zahodila od nich klúč, klúč z minulosti.Ked vyšla, už bola tma a prevladala všade okolo hmla. Tá hmla čo jej pre rokmi tak ubližila a zobrala vsetko čo mala a mohla mať.
Stál tam opretý o múr kostola a čiernym klobukom si zakryval tvár. ,,Prečo plačeš?" Spital sa úplne nezaujato.
Uvidela ho, bol celý v čiernom:kožená zipsová vesta, nohavice a kožené mokasiny.Pravou rukou si utrela slzy a v hlave mala zmätok: To je ten ktorého sa všetci boja, a má ten jemny hlas ktorý sa ozíva v mojej hlave ten ma prišiel zabiť?
,,Prečo plačeš?" Spital sa znova keď sa nedočkal odpovede.
,,Lebo už nevládzem chcem aby si ma zabil aby som mala pokoj a ty tu stojiš len tak a nič nerobiš !"
,,A mám snáď?"
,,Ved na to si prišiel či nie?"
,,Nie" pozrel sa na ňu: ,,kto si?"
,,Pane bože!" Zakričala tak že by ju počuly všetci na onom svete vrátane boha. ,,Neprišiel si sa ma zbaviť?"Som tá ktorá zabila klan upirov z tvojho rodného mesta Tieňochodec!
,,Takže to si... " vzdychol si:,Alebo presnejšie to si myslíš že si"
,,Ano, myslim si to. Ved na to si prišiel, zbavit sa ma, a ked sme už pritom ako si ma našiel? Bol si v hostinci ?" Spytala sa aj ked poznala odpoved.
,,To vieš nie? Však sme, koľko že to bolo? Pätnásť storočí,robili to isté.. " chvíľu sa odmlčal: ,,Sestrička." Pozrel som sa na ňu: mala čierne vlasy,obzvlášť nebesky krásne modré oči, a na sebe čierne rifle,spolu z bielou vestou,a poď ňou čierne tričko. Presne ako naposledy pomyslel som si.
,,Sestrička ?" Spytala sa a na moment stratila dych. Stale nevedela o čom hovori .Chcela si spomenut ale v hlave mala hmlu tu hmlu.
,,Hej, to oni vedia. A áno tú dedinu si fakt vypalila. Ale to si nebola ty." ,,Povedz kto ti dáva rozkazy?"
,,Rozkazy? Nikto my ich nedava .Sníva sa my to, tak to urobim. A ako to že sme surodenci nepametám si to." Povedala zmetene a spravila krok v pred malý veľmi malý.
,,Sníva? Uf! Tak to bude ťažké.." Ignoroval som tvoju otázku: ,,Povedz čo jedávaš?"
,,čo jedavam ? Uf no všetko, čo to má s nami spoločne?"
,,Čo všetko?"
,,No mäso z dobytka ,zeleninu ,ovocie vsetko prečo ?A opakujem čo to ma s nami spoločne ?"
,,Hm.. spravili to dobre.. a čo pijes?"
,,Pijem krv svoju a svatenu vodu." Odpovedala .Chcela odpoved na otazku ale ako videla a počula, on jej to tak lahko nepovie.
,,A prečo pijes svoju krv?" Spítal som sa, a usmial pod klobukom.
Všimla si jeho usmev .Nevedela prečo ju ten neznami usmev prihrial na srdci. ,,Vidim to vo sne ako sa režem, ochutnávam ju a na druhy deň to urobim .
,,Prečo?" ,,Takmer som tu otázku vykríkol ale potom som sa ovladol."
,,Ja neviem, moje sny ma ovládaju, neviem tomu zabranit tak ako tomuto.. Prepač."Dopovedala, zo zadu vytiahla nož a rozbehla sa naňho, ale potom sa stalo to čo nečakala ,to čo nebolo v snoch.
uhol som sa chytil ti ruku a vrazil ti do brucha vlasný nôž, a nič nebolelo ju to,to som jej videl na tvary. ,,Ako to vysvetliš?"
,,Nie som človek však ?"
,,Správne"
,,Tak ani ty, a čo som vlastne zač? Mohol by si my vytiahnut ten nož? Zlý pohlad na to je." Usmiala sa, kvôli nejakemu dovodu bola rada že do nej zapychol nôž.
,,Už si konečne spominas?" Rýchlo som ti ho vytiahol a podal: ,,Bola si to čo ja, bola si vznešená,... Bola si upírka."
,,Upirka? to je huste a teraz ?" Spytala sa a nôž ktorý jej podal ona mu zapychla do ramena chcela vidieť či ho to bude boliet.
,,Takže to ti napichali?" Vzdychol som si, potom som si, mne nič- tebe nič vytrhol nôž,a olizal krv na ňom. ,,Neboj casom zmenis názor."
,,Nazor na to čo som bola alebo čo som ?Super aj ty piješ svoju krv mame niečo spoločne ." povedala a pozerala sa mu do oči . Čo by urobil keby som ho objala ? Spytala sa sama seba.
,,Čo si, len o to nevieš, utlmili to. Dodnes si lameme hlavu ako. Vlastná krv nás totiž nezasiti. Len urýchľuje našu regeneráciu. Na to aby sme zahnali hlad potrebujeme krv druhých."
,,Ou aha len ja si nepametam nič.Posledne čo si pametam je že som z niekym bola v noci prechadzala som sa po ulici a potom ta mhla a uz nič od vtedy sa my snivaju sny a a čo sami sny to urobim ja povedz my vsetko prosim."Pozrela sa naňho s bolestou v srdci a zo zmätkom v hlave.Čo by urobil keby som ho objala ? Zaznelo jej v hlave
,,Ty si upirka,a stvoril ta ten istý upir čo mňa,takže sme vlasne dvojčatá. Pomáhali sme ľuďom,učencom ktorých cirkev označila za čarodejnikov, a ty potom z vďačnosti pracovali pre nás, Ty si sa ale jedného dňa vybrala zabiť pápeža. Bola si dobrá takže som veril že sa ti to podarí. Ale odvtedy som ta nevidel. Potom mi moji priatelia doniesli správy že si vypalila Vylarin, a že ti s najväčšou pravdepodobnosťou inkvizíčny vedci poplietli hlavu. Sledovali ta.. a priviedli ma sem."
,,Ja som vlastne bola dobrá vsak ?A boly sme si blizky ?A prečo pápeža a ja si nič nepametam a potom ktomy zabil rodinu ?" a ... Nedopovedala, začala plakat uplne hlastno bolo jej jedno že ju on taky vidi a počuje.
nerobil som nič, len tam stal a čakal kým doplače.
Nechápala a snažila sa neplakat: ,,Prečo nič nehovoriš?"
,,Mal by som? Aj tak ma nebudeš počúvať pokiaľ sa neukludnis."
,,Ano mal by si pohol by si ma objat ?" Spytala sa potichu a prestala plakat.,,Prosim, poveds my všetko .
Prvú prosbu som ignoroval. ,,Bola si dobrá.. no na upira."Áno zasmial som sa.. ,,neustále sme sa vo všetkom predbiehali.. v behu,v pití.. dokonca i v zabíjani. A dúfala si ze to zlomi inkviziciu,tak isto ako ja."
,,Ubližila som ty tak preto ma nechceš objat ? A stále si my neodpovedal na otázku boly sme si blizky?"
,,Keď budeš znova taká ako pred tým,pochopis že ľudia sú moc precitlivelý druh. A áno však som ti to teraz povedal,boli sme ako súrodenci."
,,Myslela som si to je fuk a hovor,my Sel. Vlastne to už vieš že ?Tak čo bude dalej?" Padla jej slza, preňho slza.
,,Dokázes si spomenúť ako vyzeral ten neznámy s ktorým si vtedy bola?"
,,Vysoký tak ako ty, pošepkal my že oheň pomaha duši a potom neviem .Tieňochodec máš aj normálne meno ako tom alebo david ?"Chcela ho spoznat tak ako on pozná ju.
,,Hej,ale to ti radšej nebudem hovoriť keďže nemám istotu že sa preberes. Ako ja vravis?" Chvíľu som rozmýšľal, potom som k tebe pristúpil a objal ta: ,,Si geniálna!"
Usmievala sa bola rada že ju objal ked ju držal v náruči bola na chvilu štastná ale potom jej to došlo.,,Prečo ked sa vôbec preberiem?"
,,Drž sa" šepol som ti do ucha, pod nami sa objavil tmavočerveny kruh,a za chvíľu tmavočervená zahalila úplne všetko. Po chvíli zase zmizla a objavili sme sa uprostred bielej chodby. Pustil som ta: ,,vytaj,vo vatikanskom výskumnom ústave."
Vydržala to na svoj obdiv .Ked povedal "vytaj vo Vatikanskom výskumnom ustave" na niečo si spomenula ako s nim hrala bilijard on použil svoju rychlost a ona svoju logiku .Nevyhral ani jeden.Bol tam iny ako teraz viac lutskejši aj ked clovek nebol .Obydvaja neboly .,,Wau čo sa tu robi?" Spytala sa a pošepkalamu do ucha. ,,Na niečo som si spomenula."
,,Na čo?" spýtal som sa potichu.
,,Ako sme hraly bilijard."
Usmial som sa: ,,Áno, a nikto nikoho nikdy neporazil. Neboj za chvíľu si spomenies úplne na všetko,poď" a zamieril som na ľavú stranu čisto bielej,až moc umelo presvetlenej chodby.
Moje srdce bilo o sto šest niečo my hovorilo že neboly sme iba piatelia,či surodenci,ale niečo viac .,,Dufam"povedala som potichu a nasledovala som ho. Na niečo som si spomenula ale s minulostou to nemalonič spoločne .,,Tak aké máš meno? Prosim povec my to lebo ty fyzicky ubližim." Zasmiala som sa, ani neviem prečo.
Zasmial som sa tiež: ,,Tak dobre teda, Retes, znova má teší." Obzrel som sa a usmial na teba: ,,Nechcem aby si na uškrtila hneď keď sa preberieš.
,,Uškrtila? Prečo práve uškrtenie to je nejaká moja oblúbena činnost škrtiť a zabiť? Vrátila mu úsmev. ,,A čo somnou teraz urobiš?" Spýtala sa,a v jej hlase bolo vidno že mu dôveruje .
chvíľu išli bielymi osvetlenymi chodbami kým znovu prehovoril: ,,Kedysi,si mi neverila keď som ti vravel že k pápežovi sa len tak nedostanes. Tak som ti zalohoval pamäť. Vrátim ti ju, presne tak,ako tí ju zobrali." Došli sme k dverám pred ktorými boli dvaja chlapi v čiernom a na dverách bolo napísané: Sektor 30,keď nás zbadali, veru im nebolo treba dva krát hovoriť, siahli po zbraniach, ale než stihli vystreliť zdvihol som ruky a obidvom myklo hlavy dozadu. Potom už len ticho spadli na zem zo zlomenymi väzmy. Otočil som sa na teba. ,,Nenechali ti ako ich lovcovi upírov tvoju bývalú schopnosť otvárať dvere?"
,,Neviem" Povedala som. Mam to skusit ?"(Spytala som sa a dufala som že my povie ako.
,,Ak poloziš na ne ruku zjavy sa ti červený kruh, kruh sily,ak tú silu správne usmernys môžeš ju použiť prakticky na hocičo"
Počuvala každe jeho slovo az kym sa jeho peri prestaly hybat jemny a pritom drstny ton jeho hlasu nestichol.Položila ruku na dvere ,sustredila sa a potom sa jej zjavil červeny kruh .Na tvari sa je vyčaroval usmev myslela si že to vide na prvy raz ale ked chcela nasmerovat svoju silu na otverenie dver naraz omylom nejakym zvlaštnim spôsobom ,čo nechapala ako, rozbila svetlo ,lampy .Jednu potom druhu a naraz za sebou sa rozbili vsetky .Na chodbe bola tma .Sledovala ako sa všetky rozbily a potom sa otočila na dvere zamierila a tresk! boli otvorene.
Za dverami bola miestnosť,niečo ako laboratórium,rôzne policky zo skumavkami mikroskopy a tabule.. ale najbližšie pri dverách bolo kreslo ktoré bolo napojene stovkami dratov na blikajuce počítače za sklenenou stenou. Začal som tlieskať:,,bravó, no vidíš čo všetko vieš!" ,,Už ta asi neprekvapí že všetko čo si robila v snoch sa v skutočnosti stalo, len ich pamätové poistky ti bránia spomenúť si." Keď som prechádzal okolo teba,prešiel som ti rukou po vlasoch: ,,Ale to všetko sa zmení." Potom som od teba odtrhol pohľad,podišiel k počítačom v miestnosti a začal nasťahovať parametre.
,,To všetko budeš na mňa napájať ?" Spytala som sa ho ked som uvidela to kreslo prešiel my mraz po chrbte ,,Prečo si tych mužov zneškodnil? Chceli nam ubližit ?"Rychlo som povedala ,tak rychlo že my určite ledva rozumel .
Ublížiť? Tý ľudia nám nechcú ublížiť Sel, ty ľudia nás chcú zničiť. povedal som bez toho aby som odtrhol oči od monitoru. Nie,nebudem ta na nič napájat,aspoň nie priamo. Ťukol som poslednú klavesu a pozrel sa na teba: ,,mohla by si si prosím sadnúť?Neboj nič sa ti nestane, a musíme si pohnúť."
Sadla som si na to kleslo čo my kvôli niečomu prihnalo strach .trochu ma naštvalo že ked my povedal že nas chcu zničit sami ani nepozrel do oči .Ich farbu som chcela vidiet .Ked som sedela rozklepali sami kolena.Pomyslela som si:čo ked zabudnem na vsetko, aj na Retesa ,znovu naňho.
Prišiel som k nej,a pozrel sa jej do očí: ,,Uvoľní sa,čím menej sa budeš vzpierat tým menej to bude bolieť, za chvíľu sa dozvies všetko," priviazal som ti gumeným pásom ruky o operadlá, nevzpierala sa,čo ma prekvapilo napriek tomu ako rýchlo jej prudila krv ,,úplne všetko. A musíš to priať ako pravdu,ako tvoju súčasť, inak zošalieš a ostanes uväznená vnútri svojej mysle a odtiaľ ta nedostane nikto.. ani ja. Nerob nič, nepochybuj len pozeraj." S týmito slovami som ti nasadil prilbu ku ktorej viedlo minimálne tridsať káblov a zapol ju. ,,vrať sa mi" šepol som,potom sa pozrel na jeden s monitorov so strachom že jej nebude stačiť čas.
,,Vrat sa mi"´to ma upokojilo .Snažila som sa aby aj moje rychle prudenie krvy spomalilo.Ale neuspešne .Pozerala som sa nanho celu dobu a bolo my jasne že on je tiež dôvod toho že sa tak bojim svojej zabudnutej minulosti ,pritomnosti ,že sa už nepreberiem a neuvidím jeho oči, a buducnosti bez seba samej .Zatvorila som radšej oči a čakala som čo sa stane a či sa preberiem.
Ozval sa dupot nôh, Nervózne som sa pozrel na obrazovku monitora na ktorej svietilo: "prebieha proces" postavil som sa pred ňu a odhodlane som vytasil meče. musím ju ochrániť pomyslel som si.
Ked si niekto myslí že Sel nevnímala čo sa deje tak sa mýli.Sel vnímala všetko.Aj zmenu tvarou oblakou na oblohe .Aj zmenu vetra ked do miestonosti vstúpilo päť mužov. a vražedným výrazom schopní urobit všetko ..Na prvý pohlad bolo jasné že to nie sú obyčajní muži .Sel nemala ani potuchy aké stvorenia sú, ved ani nevedela čo vlasne je ona zač, a čoho je schopná a jediný kto to vie je Retes ktorý bude bojovat vsetkými upirskými zbranami za zabudnuté spomienky ,myšlienky v jej hlave a za schopnosti ktoré dostala od toho istého ako aj on.Sučastne ,ale aj na vlasne potešenie, zachytávala svoju pamäť a život ktorý jej opäť zobrali.piati neznámi sa vrhli na Retesa s mečmi .Retes len tak tak ich neškodnil .Zabil štyroch, ktorý po udere mečom sa zmenily na prach a už ich viac nebolo .Posledného nechal na žive aspoň tak to videla Sel .Aj v návale spomienok nemala ani potuchy prečo ho Retes nechal nažive .Nechápala tomu, ako aj veciam ktoré maju ,maly s Retesom spoločne .Zdalo sa že niečo ukryva a bráni sa citom .Akýmkolvek citon .Retes dotičneho uviazal na stoličku .Netvrvalo mu to dlho ved je predsa upír.A stale sa pozeral na monitor na ktorom bolo stale napisane "prebieha proces" Ked sa na to Retes pozeral dost dlho do miestnosti niekto došiel ale Sel už mu nevidela do tváre lebo obraz Retesa v miestnosti spolu s ňou,a neznámym bol odrazu preč .Sel videla tmu, iba tmu nič viac .Aj ked v tej tme nemohla nič tušit mala tomu zabránit, tomu čo sa prave odohrávalo s Retesom .Nič sa mu nestane ale Retes na ten obraz toho čo sa deje v Salinej hlave ,jeho hlave, miestnosti s kreslom a neznámym nikdy nezabudne .Nikdy .
Pozeral som sa na monitor a čakal, teraz sme boli v bezpečí,tak som si to aspoň myslel, ale vtom ma niekto schmatol okolo krku,a zároveň udrel po hlave,zhodil ma a podarilo sa mu omracit ma. Stihol som sa ešte otočiť a videl som že neznámy má na krku zlatý kríž. Schmatol ma za nohu,a hodil do skla. A než som stihol čo len zdvihnúť oči bol pri mne a odhodil ma na opačnú stranu do opačného skla. Ešteže to boli nepriestrelné sklá a neporežu ma. pomyslel som si. Potom znova,a znova. Keď som tak raz letel vzduchom stačil som schmatnut z opasku tri nože a hodiť ich na neho: jednému sa uhol,a dve mu zrezali kapucu. Tvár ktorá sa ukázala bola ešte neludskejsia než ja. Niečo ako hnedý vlk na dvoch nohách s žltými očami. Podarilo sa mi aspoň dopadnúť na nohy. Ale než som sa stihol zorientovať ucitil som bolesť v bruchu,ktorá ma donútila prehnut sa,a potom som už len tvrdo dopadol na chrbát . Krvacal som, hmlystim pohľadom som ho videl stáť obďaleč. A jeho výraz pripomínal smiech. Spravil som poslednú zúfalú vec: dotkol som sa podlahy a predstavil si horiacu stenu, keď som znova otvoril oči stena tam stála. Rýchlo som sa postavil a odviazal jej ruky: ,,Vstavaj! Musíš! Musíš to chápať!" drsne som jej strhol prilbu: ,,musíš mi po..." môcť, chcel som povedať ale potom som schytal ranu do tváre a tá sila ma odhodila do poličky zo skumavkami. ,,Ty..musíš žiť!" bola moja posledná myšlienka než som stratil vedomie v kaluži vlasnej krvi.
,,Aaaaaa!"zakričala Sel ked sa zobudila .Nebola ešte celkom pri zmysloch takže si nemohla všimnut že už nie je tam kde naposledy jej brat ak sa dá ho tak nazvat jej chcel vratit spomienky.Ale teraz bola v miestnosti, malej miestnosti chudobnej na nabytok.Bola tam iba posteľ, a ona na nej bez sily urobit čo len jediny pohyb ležala.Hlava ju bolela ako keby sa menila na upirku, ale upirka už bola .Premáhala sa ,ale zbytočne.Nepametala si nič čo sa udialo po prichode neznámeho .Retes, kde je? Čo sa mu stalo? Otazky ktore sa jej stale vracaly a vracaly ale odpoved neprišla aj ked prosila boha a ako je známe vsetkym luďom odpoved nikdy nepride .Začala plakat .Tužila zomriet .Nikdy by si neudpustila keby sa Retesovi niečo stalo .Bol jediny komu verila .Je jediny komu kedy verila.Zatvorila oči ked počula dupot noh .Smrť, keby to bola dupotavia smrt .pomyslela si .Otvorili sa dvere do miestnosti vstupil do nich niekto .Vysoki muž bolo to vidiet na jeho postave a ráznom kroku.Sel otvorila oči a pozerala sa naňho dost dlhú chvilu len povedala :Kde je Retes? Bolo jasne že Retes má niečo s neznámym spoločné. Neznámy odpovedal: ,,Žije zatial."
Zobudil som sa na to že klacim a nemôžem pohnúť rukami,bol som v tme,čo mi ako upirovi nevadilo,skúsil som celou silou zamykat reťazami ale nič. To je zvláštne, pomyslel som si zvyčajne som lámal kov ako papier tak prečo... vtom sa otvorili dvere a mňa oslepilo svetlo,musel som sa prehnut aby som mohol znovu vidieť. Do miestnosti vošli dvaja ľudia: jeden čisto v bielom a jeden v čiernom. Čierny sa postavil vedľa mňa a biely prešiel ku mne a prisunul si stoličku. ,,Pochvaleny buď ježiš kristus" povedal ,,Naser si!" oplatil som mu pozdrav zo všetkou kresťanskou láskou ,,Ano vy," pokračoval muž úplne bez problémov ,,ovečky čo zišli z cesty... Takže spoločenstvo zbiera svojich bývalých zabijakov? Výborné! A ja mám v rukách najlepšiu zbraň! Postupne vás znicim bez toho aby ona čo i len tušila čo robí. " usmial som sa,a potom si odplul mu do tváre,za čo som dostal päsťou od kňaza v čiernom.,,Veci sa vrátia do normálu, a až sa tak stane, Zomries jej rukou." povedal muž v bielom a potom obaja odišli.
otvorili sa dvere a do miestnosti vošiel kňaz v čiernej tunike z baličkom v ruke ,,Pochvaleny buď ježiš kristus" povedal a čupol si k tvojej posteli. ,,Kde je Retes?" Usmial sa: ,,neboj je živý a zdravý,dokonca ti poslal toto" povedal a rozprestrel pred teba bielu tuniku a podal hrnček s čajom. ,,Chce ta vidieť,len sa musíš trochu upraviť." Usmial sa na teba. ,,počkám vonku" podišiel ku dverám
Pila ten čaj mal niečo do seba .Obriekla sa upravila .Normálne by na svoj zovnajšok kašlala ale kvôli Retesovi to urobi, zaležalo jej na ňom.Ked bol koniec upravovania Sel rozbila pohar kde bol ten čaj potichu najviac ako sa len dalo ..Najvači kus si zobrala a skryla .Bola to jej zbraň .Keby sa niečo zvrtlo mala niečo čim sa môže branit ked nie je Retes na blizku, pri ňom aj ked krátko sa citila bezpeči ako už dlho nie .Otvorila dvere .Kňaz sa na ňu pozeral užasom vyzerala nežne a pri tom nebezpečne. ,,Tadial to " Ukazal kňaz pustil je pred seba.Sel išla pomaly a tak bol kňaz za necelu chvilu bol pred ňou .Ked prechadzal popri nej zbadala ako na čiernej tunike mal zlaty križ ten aký mal aj neznámi.Chcela mu ublizit ale spadla na zem .Neodpadla len sa nevedela hýbat .Kňaz ju zobral do do naručia aby ju predstavil jej stvoritelovi.
prišiel s tebou do bielej miestnosti s prístrojmi a mužmi v plastoch a položil ta na kožené kreslo: Vytaj dieťa." So svetla vystúpil muž v bielom dlho sme ta hľadali kým sme ta našli...však Retes?" ustúpil, a za ním som stál ja, no aspoň ten dotyčný vyzeral ako ja. ,,,V skutku" povedal a pristúpil k tebe: ,,ale boh nám dal múdrosť a povedal nám kde ta máme hľadať" kľakol si k tebe: veríš na boha láska?" opýtal sa
,,Veriš v Boha?" Sel si túto otazku pokladala už roky od kedy sa premenila na upirku .žial nepoznala odpoved .A to sa týkalo jej vlastnych pocitou .Ale aj tak ju ta otazka s Retesovej strany prekvapila .Aby toho nebolo málo povedal laska.A teraz jej to doplo vsetko začalo zapadat do seba .To nebol Retes .,,Nie neverim v Boha ale v Retesa ." Povedala a naplula mu do tvare a povedala to jedine chcela vediet nič viac nič menej iba toto :,,Kto te a čo ste urobily s RETESOM!!"
Obydvaja sa zachmúrili,a môj klon vstal ,,priviazte ju" povedal muž v bielom, vrhli sa na teba doktori a chceli ta uspat.
,,Tak sa ukáž sestrička." zaznel ti v hlave môj pobavený hlas.
Sel zobrala vsetky sily ktore mala a začala byt hlava nehlava vsetkych doktorov muž bielom ,v čiernom a klon sa na to iba pozerali.Ked všetci doktori boly už mrtvy . V Selinich žilach prudila krv rychlejšie než naposledy, tá nenavist čo sebe dusila vysla po rokoch na povrch .Prišiel k nej Retesov klon a jedinym uderom ho zneškodnila.keby to bol skutočny Retes nešlo by to tak lahko .Bol by to tvrdi zapas medzi surodencami.Ked bol klon mŕtvy muži čiernom a bielom prišly k nej a povedaly oby dvaja ,,Tak nabuduce vyvolena." A zmisli. Sel si sadla do kaluže krvy a hlave jej vrtalo jediné:Kde je Retes ?
Na stene pred tebou sa objavil červený kruh, chvílu tam bol a potom stena vyletela do vzduchu. ,,Zaistiť priestor!" Zreval ktosi a dnu sa začali trúsiť kukláči v čiernom s priezormi na hlavách. ,,Ste celá pani ?" Pristavil sa pri tebe jeden z nich zatial čo vačšina už čistila budovu a z poschodí vyššie sa ozývali výstreli.
''Som poriadku"Ledva povedala cela sa triasla:RETES,RETES,RETES hovorila stále do kola ,bola mimo ani nevnimala zvuk striel.,,Čo prosim? Kto? Je tu s vami niekto ?" Spytal sa kuklač.Nevnimala, vedlajsie učinky čaju začaly učinkovat .Utupuju mysel .Pomaly sa postavila kuklac jej pomohol a v tom pozad rohu vysiel ďalší a povedal: Niekoho som nasiel a omylom postrelil." Kuklač spolu zo Sel išly do tmavej miestnosti a tam klačal ktoiny ako Retes ,pravý Retes ale zmeneny hlboko v sebe .
Zdvihol som oči, a v zápatí sa rozosmial ,,Vy idioti, prestante už hrať toto divadlo! Dámu ste pobavili tak teraz ma rozviažte!" Kuklač vytiahol pištol a odstrelil mi retaze, strhol som si icha pomasíroval zápastia. ,,Ako sa má Spoločenstvo?" (Spítal som sa kukláča a medzi tým si kde si- čo si vytiahol guľku zo stehna,ktoré sa začalo ihneď regenerovať. ,,časy sú tažké ako vidiš. ale aspoňže vy ste spať. Teraz ma ospravedlnte" povedal a odišiel Pozrel som sa na teba:Bola si skvelá.
,,ĎAKUJEM."Bolo jej jedine slovo .Otočila sa a vykračala s miestnosti kde bol Retes .Ani sa nanho nepozrela ani ho neobjala aj ked po tom tužila od kedy sa prebrala v tmavej miestnosti podobnej Retesovej.BOLA rozhodnutá že so všetkym sekne ale pred tým sa uistí že bude Retes v poriadku, navždy.
,,Hej kam ideš?" zavolal som za tebou
,,Zabiť ,a zomrieť."Zakričala
,,Prečo?" rozbehol som sa za tebou
Ked bol pri nej a ona zastala povedala Retes to je jedno, vštko si uz pamätam a ja viac nemôžem .Idem nájst tych čo nás napadly ,zabijem ich aby si bol v bezpeči a potom skoncujem aj s sebou bude to tak lepšie pre oboch."povedala a pobozkala ho na pery .Bol to letmí bosk .Zatial.
Stál som tam neschopní akejkolvek reakcie. A ked moj ,mozog konečne strávil čo sa stalo zasmial som sa: ,,A vieš kde ich vôbec hladať?"
,,Nie" povedala .Sel urobila niečo čo on nečakal .Dala mu facku .
,,Čo je zas?" spítal som sa naštvane ale mykalo mi kútikmi úst.
,,Ved som ťa pobozkala a ty nič! Ty sa ma iba spytaš: "a vieš kde ich hladat?" Povedala nahnevane: ,,neviem kde, ale budem ich hladat a ked ich najdem tak ich zabijem a potom seba uz nevládzem ziť! nemám pre koho!"
,,Nemáš pre koho? Pozri sa okolo seba. Týto všetci ťa potrebujú,spoločenstvo ťa potrebuje! Ja ťa potrebujem." usmial som sa a bozk ti vrátil.
Bozkávaly sa pár minút, ale po tom ho od seba odstrčila. ,,Nemôžem, a ty ma nepodrebuješ práve naopak."
,,A to už prečo?"
Prečo Retes ? Spytala sa sama seba potichu, nevedela čo ma povedať tak bola radšej ticho.
,,Prečo by som ta nemal potrebovať? Bez teba by nebola porazená inkvizicia."
,,Retes bude lepšie ked odídem a my dvaja sa už nikdy neuvidíme .Ty to zvládneš ,oni to zvládnu aj bezo mňa .Nechcem zabijat , nechcem ubližovat .
,,Chceš radšej zomrieť?"
Áno, nechcem už ubližovat ostatným.
,,Ubližovat? A neublížuje snáď každý? Nelovi človek zver pre mäso? Dokonca i vegetariáni lovia ryby! Nemôžeme zmeniť to kým sme sa stali. Musíme to len priat."
,,Dobre, máš pravdu, ale ja mám na výber dve možnosti bud žiť alebo zomriet .Žijem dlho, už je čas na to aby som zomrela. A keby som si to rozmyslela, my dvaja by sme sa už nestretávali .Takže by ty malo byť jedno či budem žit alebo nie ."
,,Ja by som mohol povedať to isté... Ale kto vraví že by sme sa museli lúčiť?"
,,Ja to vravim .Nemôžem byt s tebou .Nedovolia my to city k tebe.Čo keby sme ich spolu zabili tých čo nám to spravili a potom každy pôjde inou cestou."
,,A to vieš odkiaľ?"
Čo viem?
,,Že pôjdeme každý svojou cestou?"
,,Ja to tak chcem .Chcem a ty tomu nezabrániš!"
,,Ale prečo?"
,,Retes"pohladila ho po tvari: ,,Je jedno prečo ." Tak pojdeš so mnou ich zabit alebo pojdem sama a to je posledný krat čo sa vidime."
zavrel som oči,a vzdychol si: ,,dobre teda,nech je po tvojom. "Možno sa mi ešte podarí nejako jej to vyhovoriť. pomyslel som si
,,Tak kde začneme ja nemám potuchy." Usmievala sa citila pocit vítaztva.A kým začneme mali by sme si oddýchnuť a hlavne od seba na par dní kým sa to nedá do poriadku."
Prečo si zrazu zo mňa taká nervózna? Najlepšie bude práve ked začneme hned!
Tie bozky to že my vymazali pamäť, chcela som ta zabit! Skoro si zomrel! Preto som taka nervózna. Čo ked sa to stane opäť čo potom?"
,,Nezomrel,na to aby nás zabili potrebujú striebro. Pokiaľ to nemajú,môžu ti robit hocičo. Síce ta to bude bolieť,ale ak si nájdeš čo i len kvapku krvi zregenerujes sa. To som ti predsa hovoril. No a k tomu bozkavaniu si ma vyprovokovala," úsmial sa, ,,a naviac sa nemôžeme nikdy úplne rozdeliť."
,,Prečo sa nemôžeme úplne rozdeliť ?"A nepovedz že sa ty tie bozky nepáčily."Úsmev mu vrátila.
,,Pretože nás stvoril ten istý upir."ozval sa ti v hlave môj hlas,bez toho že by som pohol perami. ,,a to nám zabezpečilo myšlienkové spojenie." ,,A, no" rozpačito som sa usmial: ,,nemôžem povedať že nie,to by bola lož."
,,To som rada Usmiala sa. ,,DObre teba,máš pravdu,tak teraz musime nejako začat. Kto boli tý čo nas uniesli? Oni mali tie zlate križe.Určite je to ich symbol .Tam by sme mohly začat ,strašne ma bolela s nich hlava .Kostoli a svatene veci nemám rada ako predtým, a ja dobre viem ako sa zabijaju upiri iba vtedy som nevedela čo som,ešte aby som vedela kto si ." Povedala mu.Vlastne mu to hovorila moc rýchlo a stále mala v hlave čo bude nasledovat potom ked ich zabijú.Zabije sa a bude mať pokoj .Navždy pokoj.
,,Pápež,a arcibiskup, oni to vedú,celý boj proti nám. Kríže? Dnes ich máš skoro všade,to nie je dobrý záchytný bod. Uvažuj: keby že si oni,tvoje hlavné stredisko je dobite, a potrebujes úkryt. Miesto z veľkou mierou svätosťi a nábožnych obyvateľov kam sa temný ťažko dostanú,a hlavne veľa slnka. Čo by si si vybrala?"
,,Panteon .Kostol.Skvelé miesto.Už roky tam nič nie je. Nikto tam nechodi a nikto si nič nevšimne."
,,Panteon? Dobrý tip. Až na to ze je to príliš blízko Rimu ktorý sme teraz dobyli,a vrtuľníky Spolocenstva sa postarali aj o ten."
,,Áno ja viem.Lenže predtim čo ma chytily a vymazali pamäť som im ukradla s Panteonu knihu písanú ručne. Sú tam vsetky úkryti biskupov kňazov,ich domovy a tak podobne.Mohly by sme pohnut upirskou kostrou a byt tam rychlo v tom kostole kde si ma nasiel..Stavim prdel že tam ešte neboli nemaju ani ponatia že som iju zobrala a ked je Panteon zničeny tak sa to nemaju ako dozvedieť."Citila sa skvele že vie o niečom čo on nie.O jej skutku pre vymazanim minulosti.
Vyvaloval som na ňu oči ako na zjavenie, a keď skončila takmer som si myslel že explodujem od radostí: ,,Tak ja ich roky sledujem aby som predvídal ich rozmýšľanie. A ty mi teraz,len tak kde si čo si oznamis toto?? Si geniálna!!" Najprv som si myslel že ju od radosti obijímem, ale ovladol som sa. Pamatáš si aj na premiestňovacie kúzlo?" Spýtal som sa,a snažil aby tón môjho hlasu znel kľudne,čo sa mi, prirodzene, moc nedarilo.
,,Áno" Chytila mu ruku zastvorila oči pevne myslela na ten kostol .Iba nanho sa musela sustredid. ,,IL POSTO DI PRIMO ACCHITO!" Vyslovila pod nimi sa objavil červeny kruk a za tri sekundy boly tam, tam kde to začalo. Pri vymazaných spomienkach..
Usmial som sa a pustil ta: ,,Myslím že vieš kam dalej."
Otočila sa a raznim krokom pristupila ku oltáru .Zobrala knihu čo bola na stole .Každy by povedal že je to biblia ved na obale to bolo aj napisane, ale nie bola to tá kniha z miestami ,tajnými miestami .Retes ju sledoval, nevedel sa dočkat ked si v nej zalistuje ale toho sa nedočka. ,,Pod sa predstavit Retesovi." Povedala niekomu a od Retesa ju delil iba meter.Retes nemal ani ponatia čo sa deje a Sel sa prostredníctvom ich spojenia spytal: ,,Kto tu je?" Sel sa usmiala .Neznamy. Z rohu vyšiel ten, ktorý skoro zabil Retesa.
Bežná rutina: ústup dva kroky, nádych práva noha dozadu a potom vydých,ohmatal som si zápästia tak že to vyzeralo akoby som mal kŕč ale v skutočnosti som tam mal zastrčené dve strieborné dyky. Jediná vec s ktorou sa dá zabiť upir... a vlkolak. ,,Prosím môžeš mi povedať čo tu ten robí?" Spýtal som sa kľudne ale bol som vystrašený: čo ak to všetko len hrala a celí čas bola na ich strane? čo ak ju zabije? Čo ak... Ale až potom mi to docvaklo: ,,takže ty ho poznáš?"
,,Nepozná ma, iba my verí ovládam ju, a onedlho budem ovládat aj teba.Ked bola v mojom bývalom sídle, dal som jej čaj s korenim dominare a s mojou krvou .Urobi čokolvek aby ma uspokojila. Povedal Neznamy ktorý stál vedla Sel. Sel ho nepočuvala, listovala si v knihe ako keby sa nič nedialo. ,,Mám to s ňou tažké,trvalo my dlho kym som ju donutil aby ťa pobozkala .Chel som aby ti pomotala hlavu a aby si pre ňu urobil čokolvek, aj prísť do kostola .Určite ta musi bolet hlava .Svatost upiri nenavidia. Vec ktorá ich oslabuje.Nevýhoda v boji o niečo, na čom zavisí milion životov či nadpozemskych bytosti či aj obyčajnych ludi .Takže mam vyhodu nad tebou .Sel je teraz na mojej strane aj ked si to neuvedomuje .Ale kým jej prikážem aby ťa zabila, poviem ti niečo: vždy ťa mala radšej ako brata či priatela, bolo to na ňej vidieť. Škoda bol by z vás pekný pár. Dvaja ktorý zabijú kohokoľvek.Ked to dostanú príkazom .Vieš Retes sme si velmi podobny." Neznámy hovoril a chodil okolo Retesa ,Retes počuval a v hlave sa mu javil plan a pritom počuval každe jeho slovo .Každe.
Stál som tam ako socha, a poviem vám že keby mal pohľad silu zabíjať neviem či by niekto v tejto galaxii ešte žil. Zatinal som päste od nenávisti tak silno až z nich kvapkala krv. Aj keby že si odmyslím tú ukrutnú bolesť hlavy,jeho slová ma psychicky totálne zničili, ale aj tak rozhodol som sa sebavedomie aspoň hrať aby som nebol nevedomí,aspoň v tých posledných minútach, zasmial som sa: ,,Takže žiadny exorcistický úrad,žiadny svätý stolec,takmer dve tisícročia vodíš mňa aj celé spoločenstvo za nos,geniálne! Ale načo toľko úsilia? Chcel si nebodaj získať mňa keď si použil ju ako bábku? Budujes snáď armádu?"
,,Armádu možno, ale ide mi o niečo iné. Ale to ti nebudem vešat na nos.Sel" Selinine meno povedal s dôrazom a pritom jemne, bola jeho bábka, stačilo keby sa pred tým než strašny čin vykoná pozriel hlboko do jej oči povedal čo chce a urobí to nehladiac na následky ,krvavé následky.Sel zatvorila knihu, otočila hlavu a snažila sa najst jeho oči. Usmial sa na ňu :,,Zabi ho!"
Dobre teda pán diskrétny. Pomyslel som si podráždene: ,,A to mám bojovať s ňou?" ,spýtal som sa pohrdavo, ,,s človekom?"
,,S človekom ? Je upirka tak isto ako ty. Ibaže je moja a nie tvoja .A budeš s ňou bojovat či sa ti to pači alebo nie .Nenechavam nepriatelov vyberat si."
,,Vieš čo sa mi na tebe páči?" povedal som a otočil sa čelom k neznámemu: ,,Veľa rozprávaš." Pri týchto slovách som už mal v ruke jednu striebornú dýku a hodil som ju na jeho hruď.
Ale stalo sa to čo Retes a dokonca aj Neznámy nečakaly. Sel sa postavila pred Neznameho, takže striebornú dýku schytala ona, ale iba do ramena.A ked to spravila očami plnymi slz sa pozrela na Retesa a povedala: ,,Prepač"
,,Prečo?" Vyjavene som na ňu pozeral,nebolo to vážne zranenie,ale striebro spôsobuje,narozdiel od kovu bolesť.
,,Pre toto" povedala, to čo mala v ramene vybrala a hodila po ňom
Chytil som ju za čepel medzi dva prsty tesne pred hlavou,a usmial sa na ňu: ,,Ďakujem že si mi ju podala."
,,Sel opakujem zabi ho!" Povedal Neznámy.Sel tam stála a nespravila ani jeden krok a ani nič nepovedala, Iba tam stála. Retes a Neznámy sa na ňu pozerali .Retesa neprekvapilo čo prave nasledovalo . ,,Áno pane" Sel vytiahla striebornu čepel a jedným jediným hmatom ju vrazila Neznámemu do brucha. Na tváry sa mu zjavil prekvapený výraz, a potom sa rozsypal.Zostal iba prach ktorý vietor vyhnal s kostola preč .Retes sa usmieval a bolo mu jasne že čaj už nepôsobi .Sel po vítazstve nad Neznámym odpadla.
Chytil som ju, ešte skôr ako stihla dopadnúť na zem, v hlave som mal jedinú myšlienku: preč s tohto prekliateho miesta, skontroloval som jej dych a tep. Všetko bolo v poriadku. Netrvalo mi dlho sformulovať prenosové kúzlo,a za menej než minútu sme boli v útulnej izbe. Síce nebola moc veľká, keďže išlo o izbu nemocnice Spoločenstva,ale viac som ani nepotreboval. Chvíľu mi trvalo kým som ta dostal na posteľ,ale nakoniec sa to podarilo. Potom som si prisunul stoličku a čakal kým sa prebudíš.
Sel sa prebudila po pol hodine .Retes tam stale bol. ,,Retes čo sa stalo?" Spýtala sa omámene.
,,Vzoprela si sa kliatbe Sel, a vyhrala si. My sme vyhrali. Vatikánsky úrad pre mystiku je v troskách. Je koniec." povedal som radostne.
Usmev mu opätovala, nahla sa k nemu a pobozkala ho. Teraz z vlastnej vôle, žiadne čary v tom neboli a povedala: ,,Áno je koniec ..."