Vyhnaný
Śkoda, že som jediný ten
čo nevidí povestný biely deň.
Už som nechápal to,
čo sa všade hlásalo.
Śkoda, že nechápem lásku
mám asi cez oči pásku.
Ked som nevidel svetlo okolo nás,
To čo uchvacuje každého z vás.
Preto som bol za dobre s nimi.
Každý predsa nesie svoj diel viny
A vy ste ich zatratili...
Svoju vieru však nestratili.
Ako nám bolo dobre!
Ked ste boli nevedomí
Pri ohni svojej bastily si to uvedomí.
Temnota sa nenosí!
Radšej byč za chrbtom...
A byť bosí.
Prevládlo svetlo
A raz...
Ma takmer kleplo.
Ovce!
Sfanatizovaní otroci! -Lásky-
Nikdy nepochpíte silu noci!
Preto ste ich nevnímaly
Len bezducho zabíjali
Svetlo vyhralo...
Na krvi temných hodovalo.
Teraz tým inteligentnejším:
Prečo by mal byť svetlý lepším?
Prečo by nemohol byť mesiac krásny?
Rýchlo, okno zastri!
Ked horí na zemi mach...
Cítiš tú úžasnú vôňu?
To je strelný prach.
Svetlí umelci nás vyhnali
Aj napriek snahám sme prehrali
Zhoreli sady, spadli hrady...
Nebolo žiadnej múdrej rady.
Prisaháme, my sa vrátime snád´
Vtedy už žiadne zlutovanie nebudeme máť
Svitá -my sme skončili-
Ideme spať.