Začiatok
Deň 1.
Ráno ma zobudil budík a ja som musel vstať s nechutným pocitom únavy a k tomu som ešte musel ísť do školy! Sadol som si na posteľ. Nahmatal som budík a vypol ho. Keď som si pretrel oči, môj zrak upútali zadoskované okná. Vo veľkej izbe kde som mal posteľ, poličky na knihy, akvárium, skrinky, počítač, jeden stôl len na LEGO a 2 vitríny na Legové postavičky, boli všetky 4 okná zadoskované. Sprvu som nerozumel ale potom som uvidel na stole „Plán prežitia apokalypsy“ a potom mi svitlo. Včera sa to začalo. Zabudol som si vypnúť budík do školy a to ma pomýlilo. Potešil som sa že školy je navždy koniec, a chcel som si ľahnúť. No napadlo ma že mám ešte veľa roboty a počas spánku v nezabezpečenom dome by ma mohli zožrať! Zišiel som dolu do kuchyne a otvoril chladničku. Vďaka Bohu ešte išiel prúd, povedal som si keď som videl svetlo v chladničke. „Problémy s elektrinou, vodou a plynom vyriešim neskôr, najprv sa postarám o opancierovanie domu. Začal som šetriť jedlom, raňajkoval som len chleba s margarínom a soľou. Rozmýšľal som nad zásobami jedla a nahlas som rozprával: „2x margarín, kocka masla, 3x balený krájaný chleba, 5x trvanlivé mlieko, 15x po 2 litroch sušeného sójového mlieka, 3 balenia soli, 4 balenia cukru, 3 10 litrové bandasky vody, 10 pollitrových fliaš vody, celá škatuľa rôznych konzerv, škatuľa trvanlivých a sušených potravín a veľký plastový barel vody. Toľké bohatstvo!” Povedal som si hladiac do chladničky a potom do špajze.
Vyšiel som von a nadýchal sa vzduchu. Pes Bobo nervózne štekal a behal kade tade tak som ho radšej zavrel do domu nech ho nikto nepočuje. Bolo svieže jarné ráno. Vtáky spievali, vánok pofukoval, ľudia v diaľke stonali a kričali! Povedal som si že či by som niekoho neprichýlil do domu ale to by sa potom 2x rýchlejšie spotrebovali zásoby. Rozhliadol som sa po dvore a rozmýšľal čo spraviť. V prvom rade som musel zabezpečiť hlavnú bránku, nestačilo mi len že je zamknutá. V Janovej dielny alebo kôlni alebo to nevedel nikto čo to bolo som našiel železnú trubku tak 1,5 metra dlhú. Mal tam dosť veľa rôznych vecí, bol to hotový poklad. Bránka bola vlastne široké dvoj dvere a trubku som prestrčil cez kľučky a dvere by už otvoril len super zombík (dúfal som že nič také neexistuje)! Plot bol celkom niečo nad dva metre tak ten som nechal tak. Okrem toho ma už nenapadalo nič čo by som zlepšil, bol som plný energie že idem vylepšovať ofenzívu a pri tom som nevedel čo ďalej. Nechal som to teda tak, bol čas na krok 2. Výroba zbrane. Oštep! K trubke od vysávača som prilepil páskou najväčší kuchynsky nôž a bola z toho pekná zbraň. Ďalej malá sekera na triesky, boxer ktorý som mal od kamaráta za 10 euro a 2 menšie nože. Takto ozbrojený som vyrazil do ulíc nemŕtveho Pezinka. Musel som získať čo najviac potravín kým ešte nesú zombíci všetci. Všade bolo zrazu ticho. Všade bol neporiadok, nabúrané horiace autá s vybitými oknami, cestovné kufre ľudí čo chceli ujsť, neporiadok zanechaný po rabovaní a všade samá krv ale žiadne mŕtvoly. Na sídlisku pred mojim domom som našiel nákupný košík do pól naplnený jedlom. Pribehol som k nemu a usmial sa. Na vrchu kopy som videl chlieb, vajíčka, šunku, margarín, tri kúsky mrkvy, jeden pór a zopár jabĺk. No to mi nestačilo! Povedal som si že idem do neďalekého obchodu CBA. Musel som toho získať čo najviac! Bol hneď za rohom. Prešli ste len dlhý chodník, potom cez cestu a boli ste tam. Na moje udivenie nikoho som nestretol. Ten čo utekal asi odlákal všetkých zombíkov z okolia a tí aj keď ho chytili pokračovali jeho smerom. Asi videli niekoho ďalšieho. Viete, keď zombík spozoruje napríklad auto ako ide na ceste, vydá sa tým istým smerom a bude pokračovať dokedy nedostane nový podnet ako hluk, pach alebo spozorovanie človeka. Bola to veľká výhoda! Keď som dorazil do obchodu, mraziace boxi stále fungovali! No niečo nebolo v poriadku. Počul som hluk....... mľaskanie!!!! Opatrne som napredoval hlavným vchodom a spoza pokladne som videl JU! Predavačku ktorú som stretol deň pred tím! Kŕmila sa práve nejakým nebohým chudákom! Zrazu sa na mňa blesku rýchle pozrela. Chvíľu mi hľadela do očí a zamračila sa. Vtedy som vedel že po mne vyštartuje!!! So strachom som začal ustupovať stále hladiac na ňu a v tom...... som achilovkou zacítil obrubník chodníka a šokovane sa potkol! Celou váhou som padol na zem a zabolel ma chrbát. Videl som ju ako sa šprintom a s krikom blížila ku mne. Nevstával som..... vo chvíli keď bola pri mne som len nadvihol oštep a ona sa na neho nabodla ako na špíz! Ona však neprestala, stále sa na oštep tlačila a stále sa viac nabodávala až kým sa mi nedostala do nebezpečnej blízkosti! Takmer mi odhrýzla z nosa! Boxerom ktorý som mal celú dobu na ruke som jej dal jednu cez ústa! Neprestala ani nestonala od bolesti! Tak som útok opakoval znovu a znovu a znovu! Za každým ma Ofŕkala krv a vyletelo jej niekoľko zubov! Po piatej rane čo som jej už zlomil sánku a nos povoľovala. Nohou som ju odtlačil od seba a od oštepu a padla na zem. Oštep bol celí od krvi ale verte mi vtedy som mal taký príval adrenalínu že som si takú maličkosť nepovšimol. Postavil som sa. Ona ležiac sa stále ešte triasla a rozhadzovala rukami akoby do nej púšťali prúd. Bodol som jej do ramena, do brucha, do srdca ale stále sa hýbala! Vtom spomenul som si na pravidlo zabitia zombíka! Bodol som ju do krku! Skrz na skrz som ho prebodol a ona sa v momente vypla! Prerušil som jej miechu a to prerušilo spojenie tela a mozgu. Mozog ovláda telo zombíka! Porušte mozog alebo miechu a zombík už nikdy nepovstane! Jeden zombík mi narobil takéto problémy. Koľko by ich narobilo 10 alebo 100?!!! Na chvíľku som si sadol na regál so sladkosťami a pozeral sa na svoje zakrvavené ruky a šaty. Cítil som sa ako vyoraná myš! Uvedomil som si že zombie apokalypsa nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou ako som si predstavoval! No po tom som si aspoň vydýchol že je po všetkom...........................................................obhryzený muž sa ťarbavo postavil na nohy!!!!!